Nový rok často v nás otvára nové
túžby pretransformované do predsavzatí, do sľubov smerovaných k sebe
samým, do želaní šťastia, zdravia, spokojnosti. Nový rok je symbolicky novou
etapou, novým začiatkom, novou príležitosťou rásť vedomejšie. Želáme si, nech
sme v novom roku šťastní, spokojní, vedomí. Z akého dôvodu takí nie vždy
sme? Pozrime sa v rozhovore s Vladimírom Červenákom, etikoterapeutom
a životným koučom, zakladateľom školy etikoterapie Advaita, s článkami
ktorého sa na stránkach Vitality stretávame už ôsmy rok, na hlboké príčiny,
ktoré môžu byť za našimi túžbami a ako možno z priestoru odporu
skĺznuť do negatívnych emócií a ako nájsť správnu cestu do pokoja duše.
Sériu rozhovorov pri šálke čaju pripravujeme ako kapitoly budúcej knihy, ktorú
takto budete môcť, naši verní čitatelia, čítať ako prví.
xxx
Pamätáte si, po čom ste túžili
v detstve? Niekto veľmi presne, dokonca povie, že detské túžby sa mu
splnili. Šiel totiž svojím životom celkom jasne za tým, po čom túžil,
a tak urobil z túžby potrebu. Navyše, mal jasnú víziu, ako
a z akého dôvodu je preň potrebné naplniť svoju túžbu.
Niekto iný si za svet nevie spomenúť, po
čom túžil v detstve. Jeho detstvo je v danej chvíli veľká čierna
diera. Čo sa stalo? Z nejakého dôvodu si nevie alebo nechce spomenúť na detstvo. Veľmi
pravdepodobne je tam trauma, blok, bolesť, a tak radšej spomienky zatlačí
do tieňa a nie a nie ich vydolovať, aj keď už príde trochu snahy sa
do detstva pozrieť. Čo urobiť? Ako sa uvoľniť a na ktorej úrovni, aby sme
to zvládli? Začnime teda od detstva.
Prečo
je také dôležité upratať si v dospelosti v spomienkach
a dopracovať sa k tomu, po čom sme túžili v detstve?
-Má to viac významných dôvodov. Okrem
iného preto, aby sme obnovili integritu
a kontinuum pamäte. Aj preto, aby sme sa dopracovali k pochopeniu,
s akými túžbami, akými zámermi sme prišli na tento svet. Každá ľudská
bytosť totiž prichádza na svet so
zámerom, inak by sme sa nezrodili. Za zámerom zrodenia sú neukončenia,
ktoré sme nestihli ukončiť v minulosti a chceme ich ukončiť. Sú tu dve
roviny, minulosť nášho tela, ktoré má v bunkovej pamäti všetky neukončenia rodu
a minulosť našej duše, ktorá putuje zo života do života, kým ukončí všetky
neukončenia a vráti sa do Celistvosti. Takto to učia starobylé Védy. Poznatky
védskej civilizácie sa uchovali dodnes v mystike. Ide najmä o Indiu,
Tibet, Toltékovia, Egypt a antiku. V
literatúre, v bájach a rozprávkach. Prirodzenou túžbou duše je dôjsť do
celistvosti. Desíme sa neúplnosti vnútornej prázdnoty, a to je sila, energia,
ktorá je v pozadí našich túžob po naplnení.
Ako cestovatelia v časom obmedzenom priestore nachádzame a učíme sa
rozlišovať hodnoty. Ak túžime a sme
bezmocní, odpoveďou je bolesť. Ak túžbu naplníme napriek prekážkam, odpoveďou
je vyčerpanie. Ak túžba vychádza z
čistého, nesebeckého srdca, mení sa na víziu a stáva sa naplnenou potrebou. V
našich životoch zanechávajú bolestnú pamäťovú stopu nenaplnené túžby, za
ktorými je smútok, bezmocnosť, pocity viny, zlyhania i hnev a strach.
Ako
túžba blokuje energiu, z akého dôvodu sa cez ňu dostávame do bezmocnosti?
-Zvyknem hovoriť, ako ma to naučili
majstri sebapoznania, J.Sv. Dalailama, swamiovia Maheswarananda, Nithyananda a
sprostredkovane Ramana Maharishi – vždy
záleží na priestore. V septembrovej Vitalite na tomto mieste bola uverejnená
tabuľka znázorňujúca, kedy sme v priestore odporu a kedy v priestore spojenia,
teda v dôvere a láske. Podľa opisov v nej veľmi jednoducho môžeme zistiť,
v akom priestore sa nachádzame v reálnom živote, ale opíšme si pre
zopakovanie tie priestory aj teraz.
Túžba vždy vychádza z priestoru odporu. Z priestoru nenaplnenia,
strachu a nedôvery. Vieme, že v priestore odporu máme v koreni vždy
strachy, nad nimi ako prejav nedôvery sú pocity viny alebo krivdy
a z nich vyplývajúce všetky negatívne emócie, z viny sa cítime
zahanbení a z toho potom strácame silu, sme bezmocní. V tomto sa
točíme stále do kruhu, ktorý sa prehlbuje do nekonečna, až kým z kruhu vystúpime. Kruh sa točí, kým ho
poháňame strachom a nedôverou.
Keď v takom priestore po niečom
túžime, spúšťa sa jedna veľmi toxická emócia, je ňou závisť. Vidím, že iní
niečo majú, ja nemám, sám som bezmocný, neviem to nadobudnúť, ale chcel by som.
Túžba rastie, je to však túžba nepodopretá energiou, a tak sa mení na
bezmocnosť, ktorá rastie o to viac, o čo viac túžime. Vnímajte, ako bezmocnosť
v takom priestore sami vytvárame. Dôsledkom bezmocnosti sa stáva, že túžbu
neviem naplniť a jediné, čo sa zväčšuje, je túžba. Je stále väčšia
a silnejšia, tým rastie aj bolesť. Je to kauzalita, reťazec príčin a
následkov, rozumieme jej? Ešte raz. Túžba rastie bez toho, aby sa napĺňala, aby
tam bol pohyb, činy, zostávam zaseknutý, bezmocný, neviem sa hýbať, neviem ju
naplniť. Zväčšuje sa bolesť, a to
vedie k závisti, žiarlivosti, nenávisti. Tie nás oslabujú a
bezmocnosť sa prehlbuje. Keď sa pristihnete, že závidíte alebo žiarlite, vždy hľadajte
za nimi symptómy – bezmocnosť, zahanbenie, pocity viny, negatívne emócie,
strach. Určite ich nájdete. Vytvárajú rámec všetkého, kde sa točíme stále
v negatívnom energetickom nastavení, teda v odpore. V odpore k životu. My sme náš život, a teda v
odpore k sebe. Človek je v odpore voči energii, ktorá by mala stúpať od
prvého, koreňového energetického centra
smerom nahor ku korune. Energetické uzly, alebo centrá (označované ako čakry)
vytvárajú tórus alebo toroidálne pole,
naše bioinformačné pole. Zhora
energia vstupuje cez korunnú čakru, vytvára energetické centrá – víry. Spodnej
energii, ktorá by mala vyrovnávať a harmonizovať čakry, bránime však
vystúpať nahor svojím odporom. Tak deformujeme jednotlivé energetické centrá i
celé toroidálne pole – hovoríme, že sú blokované čakry. Sú blokované naším vlastným
odporom. To spôsobí, že celé toroidálne pole je blokované. Predstavte si to,
akoby sme vyžarovali wifi signál a v miestach, kde signál blokujeme, dochádza k
jeho deformácii a informácie sú
nedostupné. Tak strácame vedomie, schopnosť komunikovať s vonkajším i
vnútorným prostredím. Vzniká informačný chaos. Ten sa prejavuje navonok v
neschopnosti si porozumieť. To vedie k nedorozumeniam a narušeniu vzťahov.
Smerom dovnútra sa informačný chaos
prejaví v rozvrate vnútorného
prostredia. Jednotlivé organy spolu nedostatočne komunikujú a postupne
zlyhávajú. Rovnako sa to deje i o
fraktál hlbšie na úrovni buniek.
Môžeš
uviesť príklad pre jednoduchšie pochopenie?
-Pekným príkladom je už spomenutý wifi
signál. Dnes už vďaka mobilným telefónom vieme, že energia je tiež nosičom informácií. Keď ešte neboli bezdrôtové
telefóny, sme o niečom takom ani netušili. Teraz si to už vieme predstaviť
a vieme aj lepšie chápať prastaré védske texty, ktoré o tomto rozprávali,
ale pre nás to bolo mimo nášho pochopenia. Vďaka technológii objavujeme aj to,
ako my fungujeme. Vieme, že vo vzdušnom, pre nás napohľad prázdnom priestore,
je množstvo informácií. Ako sa k nim dostať? Prijímačom. Zapneš mobil či
počítač a sťahuješ informácie, dávaš im čitateľnú, tebe zrozumiteľnú,
podobu. Všetky dáta sú stále v priestore, a preto ich tvoj telefón
vie prijať, keď si ich chceš stiahnuť. Oni čakajú v priestore, kto ich
stiahne. Presne takto fungujeme aj my. Každý objekt má svoj tórus, svoje
toroidálne pole, ktoré nesie o ňom informácie.
Každá naša bunka ho má, každý náš
orgán. Celé telo. Majú ho aj ostatné bytosti, má ho Zem, planéty, Slnko. Podľa
toho, na ktorej fraktálnej úrovni sa pohybujeme, vieme, kde máme narušenú
vnútornú komunikáciu.
Keď je to medzi bunkami a bunky
prestávajú komunikovať, energia sa v nich zablokuje, uzavrie. Na vyššej
úrovni sa zmení komunikácia orgánov. Prečo sa v jednej chvíli cítime
zdraví a všetko funguje tak, ako má, a v inej situácii dochádza
k zlyhaniu vnútorného prostredia, orgány nie sú v synchornicite,
nastáva energetická disharmónia, nastáva napríklad nočná zástava srdca
v čase, keď je aktívna pečeň. Pečeň totiž nemá informáciu o tom,
koľko energie potrebuje srdce, stiahne si toľko, čo ona potrebuje, srdce sa
zastaví. Prečo sa to udeje?
Toroidálne polia týchto orgánov nie sú
prekryté. Nekomunikujú ako jeden celok. Kvantová energia totiž funguje tak, že
v ktorejkoľvek časti sa energia v poli zmení, všetky ostatné častice
informáciu o zmene majú, lebo je to jedno živé pole. Keď ja zmením niečo
na svojej webovej stránke, všetky prijímače,
ktoré sa na stránku zamerajú, prečítajú zmenenú informáciu. Takto
funguje aj tórus nášho tela, takto komunikujú naše telá navzájom. Preto aj pri
stretnutím s iným človekom vycítite, či ho môžete alebo nemusíte. Cítite k niekomu
odpor, nič vám neurobil, ale máte nejaký pocit.
Už cez zmyslové orgány vieme zachytiť
informácie o iných ľuďoch. Čím je však druhý človek viac v odpore,
teda čím je viac blokovaný, zachytíte to, viete napríklad, že je nervózny,
naštvaný. Čím to je? To má svoju
fyzikálnu podstatu – závisí od toho,
v akom stave máme toroidálne pole. Keď som v odpore, odpor je toxický
a ja si deformujem toroidálne pole. Potom informácia v mojom poli je
nesúrodá, chaotická, komunikácia je ťažšia. Aj vo vlastnom vnútri, aj smerom
navonok, teda s okolím, ktorého som súčasťou. Na najvyššej úrovni
vytvárame jedno komplexné, nirvánické telo alebo pole, ktoré je prepojené
v celom vesmíre.
Veľakrát dostávam otázku, prečo nefunguje
niektorá z etikoterapuetických zručností. Na všetky takéto otázky mám
jedinú odpoveď… Existuje jediná univerzálna odpoveď na všetky otázky, ktoré
si položíte – záleží na priestore, záleží na tom, v akom ste priestore. Či
v spojení alebo v odpore.
Sme
multidimenziálna bytosť, máme päť úrovní – fyzickú, mentálnu, emočnú,
energetickú a spirituálnu – a na každej jednej sme akoby inou
bytosťou. V ktorej úrovni sa najčastejšie zablokujeme? Na emočnej, pretože práve na emočnej úrovni
máme najviac nechcených emócií. Nechcem bolesť, nechcem utrpenie, nechcem to,
čo som zažil, a bolelo to, odmietam to, zatlačím to do buniek.
V bunkách nechcené blokuje správnym spôsobom rotujúcu energiu, bunky sa
zanášajú toxickými látkami, nevedia sa detoxikovať ani správne komunikovať.
Taký človek veľmi ťažko udrží trvalé zdravie. Emočná energia je zatlačená, my
ju odmietame. Tí, ktorí robíte masáže alebo chodíte na ne, viete, že pri
masírovaní môže človek spontánne začať slziť, uvoľní emóciu a pritom sa
ani nerozprávate. To znamená, že dotkli ste sa fyzicky takých častí, do ktorých
bola emočná bolesť zatlačená. Masážou sa uvoľnila. To je liečenie na emočnej
úrovni. Keď uvoľníme emočnú úroveň, dostávame sa do kontaktu
s energetickou úrovňou. V nej už ukončovanie ide ľahšie a ľahšie
preberám zodpovednosť za to, čo ukončujem, viac mojich subosobností aj
rešpektuje ukončenie. Potom už nie je také ľahké skočiť do starých vzorcov. Ak
aj príde taký stav, minimálne sa zasekneš a v tej chvíli vieš, že už
tak nie. Možno ešte nevieš ako áno, lebo ešte nemáš prepojenú spirituálnu úroveň,
ktorá ti dáva vhľady, nadhľad, dary
a požehnania, ale nekonáš starým spôsobom. Vtedy hľadáš – ako by to
urobila láska? Aké mám možnosti? To sú pomocné otázky, vtedy sa otvára
spirituálne vedomie a inšpirácia prichádza – urobím to takto, toto je
správne. Cítim hlbokú dôveru, na semafore svieti zelená. Čo bude potvrdením, že
je to naozaj správne? Cítiš pokoj
v duši.
Dobre
rozumiem, že byť v spirituálnej úrovni, na to potrebujem zvládnuť emočnú
a energetickú úroveň? Dajú sa preskočiť?
-Na emočnej úrovni musíš uvoľniť emócie.
Bez toho to nejde. Ide totiž o liečenie koreňových vzorcov. To sú také,
ktoré sa preniesli z minulosti tela i duše. Emočné zranenia sa dajú liečiť len emočným spôsobom. Preto
traumu nestačí pochopiť, treba ju emočne
uvoľniť. V koreňových vzorcoch máme najviac emočných blokov. Sú to vzorce, nesúce emočné zranenia, ktoré
sme zažili prvýkrát v tomto živote,
zväčša do šiestich rokov života v tomto tele. Napríklad strach
z odmietnutia, strach z opustenia, zo zlyhania, nedostatku či zo smrti
a bezmocnosti. Musíš najprv nájsť ten moment, kde si to zažila, potom to
znovu prežiť a uvoľniť emočne, vyplakať. Vtedy dôjde k vyliečeniu
a nakoniec sa smeješ, aké je to ľahké, aké je to celé zábavné. Na to, aby
si mohla vyliečiť koreňový vzorec, sa musíš najprv uvoľniť na fyzickej
a mentálnej úrovni. Kým neovládaš fyzické a mentálne uvoľnenie,
dovtedy je emočné uvoľnenie ťažšie až nemožné. Úplne nemožné je uvoľniť ho, ak
má človek strach ho uvoľniť, vzpiera sa a je
v odpore pozrieť sa naň. Dá sa to urobiť terapeuticky, je veľa
terapeutických ciest, ale majú jednu slabinu – nebudeš vedieť, ako sa to
udialo, len uvoľníš, konkrétny koreňový vzorec bude preč. Ak však máš ďalšie koreňové vzorce, budeš
potrebovať zas ísť k terapeutovi. Podporuje to tvoju závislosť na niekom
zvonka. V mojej etikoterapeutickej škole je emočné liečenie zakomponované,
je veľmi individuálne, prichádza spontánne a vždy závisí od miery
uvoľnenia. Aj takto rastieme spolu.
Mgr.Vladimír Červenák,
DagmaRA Sarita Poliaková
