Rok
2018 uzaviera svoje príbehy. Každému z nás priniesol tie najlepšie
príležitosti na rast. Záleží však od nášho postoja, či ich vidíme ako
príležitosti, či ako problémy. Mnohé programy v sebe máme totiž cez
stáročia, tisícročia také zabehané, že ich nevieme zmeniť. Presne takým
programom je aj sebatrestajúci program, ktorý zobúdzame často nevedome
v nás. Dokedy ešte? Nový rok môže byť novou príležitosťou na ďalšie hlboké
sebaspoznávanie aj cez etikoterapiu. Nech sa páči, roztáčame
s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom ďalší z rozhovorov, teraz na
tému výčitka a sebatrestajúce programy.
Aký program vidíš za potrebou niečo
vyčítať sebe aj iným?
-Program
je niečo, čo je automaticky nastavené a vždy sa sám zapne, keď vznikne
určitý impulz. Napríklad situácia, keď je niečo inak, ako si ty predstavuješ.
Vtedy príde výčitka. Hoci ju radíme medzi zdravie poškodzujúce emócie, nesie
v seba aj svoj pozitívny aspekt: „Chcem lepší svet. Chcem žiť
v lepšom svete. Opravujem, čo je pokazené.“ Aký je teda program za
potrebou vyčítať? Trestajúci. Máš potrebu trestať iných, ale trestáš seba.
Zmyslom tohto trestania je snaha dosiahnuť lepší svet presne ako pri výčitke.
Výsledkom trestania je však bolesť, jej
zmyslom je negatívna motivácia. Strach z bolesti ti má zabrániť
v opakovaní toho, čo si nepraješ, aby pokazilo lepší svet. Je to
manipulácia cez strach. Rafinovaná manipulácia cez strach. Strach pred bolesťou
má zabrániť v konaní neželaného. Za výčitkou je teda čisto pozitívny
dôvod, nič negatívne. Ajhľa, koľko bolesti a utrpenia, koľko pekla tým
však vyrábame!
Čoho prejavom je snaha opravovať
svet, o ktorom si môžem myslieť, že je zlý, nepriateľský?
-Jednoznačne
prejavom pýchy. Nevidíš, že svet je dokonalý. Vidíš len to, aká si ty, vidíš
svoju nedokonalosť, ktorú premietaš do sveta. V skutočnosti nedokonalosť
je v tebe. Nedokonalosť v tebe má korene v odpojení, v oddelení, nie
si mentálne súčasťou celistvého vedomia. Reálne si v spojení, nikdy si
nebola od ničoho vo vesmíre oddelená, ale mentálne sa oddeľuješ. Ty!
Predstavuješ si seba, že si oddelená. To je bludná predstava, to je ego. Si
odpojená a potom konáš, akoby to bola pravda. Potom vo svojich bludoch
zablúdiš a vytváraš si sebatrestajúci, sebapoškodzujúci program, ktorým
manipuluješ seba.
Učme
sa rozpoznávať tento program v nás, lebo ak nie, na vyššom stupni potom
prichádza sebadeštrukcia, program na seba zničenie. Prichádza taká silná
sebanenávisť, že človek má potrebu sa zničiť. Nemá už ani štipku viery
v možnosť byť lepším. Cez tisíce životov prežitých v telách predkov v utrpení, bolesti a snahe sa
polepšiť sebatrestajúcim spôsobom, zistí, že akokoľvek dlho sa trestal,
v živote je zase len utrpenie, zase len chyby. Točí sa v nekonečnom
kolese. Vtedy príde sebadeštrukcia, lebo zistí, že trestom a bolesťou sa
nevie polepšiť.
Kým
sa však ešte vieš trestať, vtedy ešte máš nejakú vieru, máš cit. Si
samozachrániteľná. Keď stratíš vieru, príde vôľa k úplnému sebazničeniu,
dôsledok sebanenávisti. Takýto človek
nazerá na seba ako na najväčšie zlo všetkých ziel, a to je obrovská pýcha
v tom, že sa vidí úplne ako najhorší človek.
Teraz si sa slovami dotkol úplného
dna, ako však rozpoznám v bežnom živote, že k nemu smerujem?
-Zachytávaš
ho aj v menšom rozsahu, len si to potrebuješ uvedomiť. Napríklad niečo sa
ti nedarí a ty sa hneď vidíš ako najhorší človek na svete. Niekedy poviem
v škole niekomu, kto sa takto umenšuje, že ak je on ten najhorší človek, ľudstvo
je už na dobrej ceste.
Niektorí
ľudia majú tento talent vyvyšovať sa nad ostatných tým, že sú najhorší. Najmä
keď zlyhávajú. Je to obrovská pýcha, lebo existujú vo svete ešte väčšie
zverstvá a ty nemáš šancu vyhrať. Vždy sa nájde ešte väčší netvor, ako si
ty. V tej chvíli, keď to pochopíš, už nemáš potrebu ísť po tejto ceste za
ním. My sme tvory nastavené na to – byť autentickou bytosťou. Ak niekto už niečo prežil, ty to nepotrebuješ
tiež prežiť. To je prejav múdrosti. Ak opakuješ to, čo už iní zažili, si
duplikát, replika, a to vesmír nepodporuje. Navyše, blokuješ si druhé
energetické centrum, druhú čakru a upadáš do stereotypov, do nudy.
Aký je rozdiel medzi sebatrestajúcim
a sebadeštrukčným programom v nás?
-Sebadeštrukcia
je úplné zničenie seba samého, sebatrestanie je potreba trestať sa
z pozitívneho dôvodu. Prečo? …aby
si v budúcnosti zabránila strachom z bolesti konať to, čo považuješ
v tejto chvíli za nesprávne. Tento spôsob myslenia je vlastný človeku, keď
je rezistentný voči životu, keď hovorí životu nie. Ak niekto takto premýšľa, je
úplne jasné, že hovorí áno smrti a nie životu, čiže je v odpore.
Pokračovaním sebatrestajúceho programu je totiž sebadeštrukčný program. Pozrime
sa teraz na pozitívne myslenie, pozrime sa na jeho mechanizmus. Ty už
momentálne vieš, že výčitka je prejavom potreby sa potrestať, trest vyvolá
bolesť, bolesť vyvolá strach, strach z bolesti ti bráni v konaní.
Naozaj bráni?
-Nebráni,
keby naozaj bránil, už generácie dozadu sme z tohto bludu vyliečení.
Evidentne je to blud. Nebráni. Naopak, učí ťa klamať a podvádzať, vyhnúť
sa niečomu, učí ťa kreativite
v odpore. Hľadáš cesty, ako „odrbať“ vlastný systém, ktorý si si
vytvorila. To sa prejavuje úplne všade – snažíme sa vyhnúť všetkým pravidlám,
ktoré sú nastavené. To nie sú len daňové zákony, to sú všetky existujúce
pravidlá. Všade hľadáme, ako s celým systémom vybabreme. Hľadáš, ako sa vyhnúť
trestu a dosiahnuť to, čo chceš. Teda aj tak ideme za tým, čo chceme, ale
prekážky, ktoré sme si nakládli, sa snažíme obchádzať a vyhýbať sa im,
jednoducho – učíme sa klamať. Nasadzujeme si masky a tvárime sa, že
dodržiavame niečo, čo v skutočnosti nedodržiavame. Vytvárame si sebaklamy, z nich bludy, čiže
posilňujeme ego. Ak niekomu niečo vyčítaš, posilňuješ si ego. Teda ak budeš od
dnešného dňa niekomu niečo vyčítať, v poriadku, ale chcem, aby si si
spomenula, čo tým robíš. Uvedom si – aha, posilňujem svoje ego, posilňujem svoj
odpor k životu, svoje zotrvávanie v priestore utrpenia a bolestí.
Vytváraš ďalšiu bolesť, ktorá ti prinesie ďalšie utrpenie, ďalší strach
z bolestí atď. až do nekonečna, až ad absurdum, ad maxima.
A čo výčitky smerom
k deťom? Tie máme ako rodičia na perách veľmi často…
-Nimi
zasievaš ešte ťažšie dôsledky, lebo takými výčitkami zasievaš semienka do
budúcnosti. Svoje deti teraz učíš ty výčitkám, ony to budú učiť svoje deti
a ony svoje detné deti. Ďalších dvanásť generácií sa výčitky budú ťahať
rodom ako sopeľ.
Niekedy mám však pocit, že
nevyčítam, napriek tomu to, čo poviem, zaznie pre partnera ako výčitka.
-To
je maskovaná výčitka. Napríklad maskovanou výčitkou sú prejavy nespokojnosti.
Sťažnosť je tiež maskovaná výčitka aj voči sebe. Chceš to vedieť lepšie, ako to
máš v tejto chvíli s výčitkou? Daj si zámer ako prvý krok: „Chcem sa
naučiť vidieť výčitku u seba.“ Zámer si nielen pomysli, ale napíš. Už len tým,
že ho píšeš, tvoj mozog ho cez oči číta. Prečítaj si ho však i nahlas.
Takto zámer posilňuješ v neurónovej sústave, tvoj zámer prichádza
k tebe dvoma kanálmi. Ešte viac posilníš neurónové dráhy, ktoré sa
v tejto chvíli v tvojom mozgu vytvárajú. Vytvorila si takto nový
program, ktorý ťa upozorňuje, čo robíš. Zacingá ti, tvoje telo ti dá signál, že
– toto je výčitka. Chceš ju? Už je jasné, že ju nechceš, lebo si si zámer
zadefinovala, a tak hľadaj iné možnosti. Po kroku jedna – pomenovanie
zámeru, nasleduje krok dva, ktorým je otázka – aké mám možnosti? Zatiaľ nevieš
automaticky rozpoznať možnosti, tak si povieš – ako inak dosiahnem želaný stav,
ktorý si prajem?
Za
výčitkou, sťažnosťou je totiž stále pozitívny zámer, aby bol svet lepší. Vyslov
si nahlas otázku – AKÉ MÁM MOŽNOSTI? Ako inak dosiahnem lepší svet, šťastnú
budúcnosť, spokojný život, ako inak dosiahnem viac celistvosti a menej odporu?
Ako inak? A hľadaj. Keď nájdeš aspoň päť možností – super, keď ich nájdeš
desať – ešte lepšie. Potom si vyberaj, ktorá z desiatich je tá naj,
najlepšia a vyskúšaj ju. Keď ju vyskúšaš a bude fajn, choď tou
cestou. Keď nebude fajn, pozri sa, aké máš ďalšie možnosti. Hľadaj dovtedy, kým
nájdeš takú cestu, ktorá bude pre teba autentická, úžasná a presne
vyhovovať zadaniu – LEPŠÍ SVET, ale bez potreby sa trestať.
Ako najlepšie teda ukončiť
sebatrestajúce programy?
–Najlepšie
rituálne. Napríklad na papierik si napísať rozpoznané sebatrestajúce programy,
precítiť ich, ukončiť a s vďakou ich spáliť. Ak prevezmeš
v tomto rituáli zodpovednosť, viac sebatrestajúce programy nemajú na teba
vplyv. Ak neprevezmeš zodpovednosť, sebatrestajúce programy budeš stále
v sebe zapínať.
V tomto
prípade sa program obnovuje, má totiž schopnosť sa samoobnoviť, ak mu necháš
nejaký priestor. Je to ako s niektorými rastlinami – ak ich presádzaš
a necháš kúsok ich koreňa v zemi, vyrastie nanovo. Taká je napríklad
bylinka mäta, ale aj rýchlorastúci strom Pavlonia. Tak je to aj
s programami v nás – sú veľmi životaschopné, lebo sú stáročia
v tebe dobre cvičené. Uvedom si, cez koľko generácií cvičíme
sebatrestanie, cvičíme výčitky… Máme ich tak úžasne v génoch zakódované,
že zmena nemôže prísť zo dňa na deň alebo cez jednu generáciu. Mnoho generácií
rozpoznávanie a liečenie z výčitiek potrebuje cvičiť, aby každá ďalšia
generácia bola na tom s výčitkami a sebatrestajúcimi programami
o niečo lepšie, ako si ty, ktorá s tým začala. Si sadičom nových
stromov, ktoré nesadíš len pre seba, ale pre budúce generácie. Sadíš a ak
sa pohneš čo i len o milimeter, ďalšia generácie sa pohne
o kúsok ešte ľahšie a za dvanásť generácií ste zo sračiek vonku. To
je na dlhú trať, ale už tvoj život sa v tomto živote výrazne zmení a v
ďalšom živote tvoja duša lepšiu inkarnáciu dostane. Vždy má zmysel urobiť
krôčik, krok vpred.
Ako reagovať na výčitku?
-S
porozumením, overovať porozumenie. (Pozn.: kedysi sme sa na týchto stránkach
venovali deviatim etikoterapeutickým zručnostiam podľa školy Advaita a tam
sme ich presne pomenovali. Porozumenie je siedma zručnosť.) Ak si pochopila,
o čom sme sa doteraz rozprávali, vieš, z akého dôvodu ti niekto niečo
vyčíta – chce lepší svet. To chceš aj ty. V tom ste spojenci, veď chcete
to isté. On nechce niečo iné, nechce, aby si ty bola iná. On chce lepší svet,
čiže je to tvoj spojenec. Ak na neho budeš pozerať ako na spojenca, nebude ťa
jeho výčitka zraňovať. Ak ho budeš vnímať ako útok na seba a odmietnutie,
budeš sa cítiť zranená, odmietnutá, urazená.
Problém
je v tom, že mnohí máme v sebe strach z odmietnutia
v dôsledku sebatrestajúcich programov. Keďže výčitkou sa cítime
odmietnutí, tak všetky odmietnutia, ktoré sme kedykoľvek zažili, máme na jednom
mieste. Nové odmietnutie sa k nim priradí a my v tej chvíli cítime bolesť všetkých odmietnutí.
Preto ťa tak veľmi môže bolieť jedno slovo, jedno nevinné odmietnutie.
V tomto prípade si potrebuješ liečiť strach z odmietnutia. Keď si
uvedomíš, že ťa bolí výčitka, uvedom si aj to, že ona ti odkryla tvoje
zranenia, ktoré nemáš vyliečené. Vtedy je dôvod na poďakovanie – ďakujem, že už
to vidím.
Keď budem už tak dobre na tom, že sa
ma výčitka nedotkne, ako rozoznám, že je to v poriadku alebo som už
preskočila koňa a som bezcitná?
-Je
to ľahké. Ak to máš v sebe vyliečené, ostáva ti pokoj v duši a udržíš
s človekom, ktorý ti niečo vyčítal, spojenie. Si schopná ho ďalej počúvať,
si schopná s ním ďalej komunikovať, si s ním. Ak si však bezcitná,
máš tendenciu zo situácie odísť. Táto bezcitnosť je maskovaná ignorácia. Ťažko je ti totiž tomu človeku sa pozrieť do
očí. V tej chvíli u teba nastupuje pýcha. Máš pocit, že ty si nad
vecou, ale v skutočnosti si len nad ním. Budeš mať snahu odísť s tým,
že teba sa to netýka. Potom príde pyšné gesto – MŇA SA TO NETÝKA, to nie je môj
problém, to je jeho problém. Vtedy tam nie je spojenie, je to blud
a ilúzia. Ilúzia v tom, že to máš vyriešené, ale v skutočnosti
nevidíš svoju pýchu v danej chvíli. Takto rozpoznávaš, či si v súcite
alebo v bludoch. Rastieme spolu.
XXX
Rastieme
spolu na stránkach Vitality aj cez etikoterapiu už niekoľko rokov, a tak
na záver starého a pri zrode nového roka želáme všetkým našim čitateľom
nový rok požehnaný dôverou, radosťou a šťastím, silou, súcitom
a láskou, krásou a pravdou i múdrosťou na ceste do celistvosti, mieru
a pokoja duše. S láskou Sarita a Vladimír.
Mgr.Vladimír Červenák,
DagmaRA Sarita Poliaková
