Vo februári sme si hovorili o tom, aké kroky môžeme urobiť,
keď cítime, že hoci sme ženou, riešime mnohé situácie ako muži a keď
reagujeme ako ženy, hoci sme v mužskom tele. Teda dotkli sme sa polarity
a v tejto téme pokračujeme aj v marci s etikoterapeutom
Vladimírom Červenákom.
Je
dôležité v živote ostať vo svojej polarite, ktorá nemá nič spoločné
s orientáciou muža či ženy?
–Muž
a žena patria k sebe, a keď sa vzájomne podporujú, je špirála
ich vzťahu – pružina funkčná. Treba si uvedomiť, že sme polaritami jednej energie. Dva póly jednej
energie. Keď sa nepodporujú, každý z nich sa posúva svojím smerom. Vzďaľujú sa, stráca sa medzi nimi sila
príťažlivosti – vášeň. Stráca sa ich prirodzená pudová príťažlivosť. Ženy potom
pohŕdajú takto oslabenými mužmi a muži nenávidia takto mužsky silné ženy. Zo ženy sa stáva energetický muž, keď sa
necíti v bezpečí, chráni sa svojou mužskou stranou polarity sama. Dôsledkom
je strata ženského vyžarovania, tepla.
Chladne a hrubne. Aby sme udržali vzťah v prirodzenosti, pružina
musí ostať funkčná a jej strany, to znamená strana otvárajúca sa do priestoru
a druhá zatáčajúca sa do lúča, ako noha tornáda, ostávajú medzi sebou v jemnom
napätí. Ako v hodinách, ktorej
zdrojom pohybu je pružina. Aby medzi dvoma polaritami zostalo toto jemné
napätie, vášeň, je potrebné, aby žena zostala na svojej strane polarity a muž
tiež. Treba však vedieť, že sme tu štyri typy ľudí, ženy so ženskou (femínnou) a ženy s mužskou
(maskulínnou) polaritou a muži s maskulínnou a muži s femínnou polaritou. Tí s
opačnou polaritou vedomia ako majú telo, prišli po prvú skúsenosť so svojím
pohlavím.
To,
že som prišiel na svet ako muž a ty ako žena, má svoje hlboké dôvody a
príčiny. Na hlbšej úrovni sme sa pre danú polaritu rozhodli, lebo sme
potrebovali v tomto živote skúsenosť – ja v mužskom tele, ty
v ženskom. Na mentálnej úrovni však už nevieš, že si sa rozhodla pre túto
možnosť. Na hlbších úrovniach, najmä na spirituálnej, to bola tvoja voľba –
inak by si nebola ženou v tomto živote.
Prijmi toto vysvetlenie ako hypotézu.
Prijmi ju najmä vtedy, ak máš v sebe vnútorný konflikt, ak nepoznáš svoju
ženskosť, nepoznáš ten pocit, cítiť ako žena. Prijmi, že práve preto si prišla
na Zem, aby si sa naučila byť ženou. Prijmi to ako výzvu. To isté platí aj pre
nás mužov, ak nepoznáme svoju mužnosť a nevieme sa rozhodovať ako muž. To, že ženská
a mužská polarita patria k sebe, ukázal som ti na príklade pružiny,
špirály.
Príklad so špirálou možno uplatniť
v ľudskom svete či ho vidíme ako niečo prirodzené aj inde v prírode?
-Pozrime
sa do prírody, napríklad na medvede. Keď medvedica uprednostní svoje mladé,
ktoré má pri sebe len dočasne, pred samcom, on príde a zabije mladé. To,
že ho vymenila za mláďatá, a teda ho zradila, je úplne
v prirodzenosti energie. Zviera funguje na prirodzenosť, môže sa nám to
nepáčiť: bože, to je hrozné, ale cez správanie medveďov môžeme pochopiť ako
funguje prirodzenosť. Tým nechcem povedať, že človek by mal ostať zvieraťom
a takto sa správať k svojmu potomstvu. Tým hovorím, aký je prirodzený
poriadok. Na Zemi sme spolu so zvieratami preto, aby sme cez zvieratá
porozumeli prirodzenosť, ale my už nie sme zvieratá. Jedna polarita bez druhej
nedáva zmysel a ani nemôže v dualnom, energetickom systéme existovať.
My, ľudia, máme možnosť voľby
a namiesto tvrdosti môžeme prejaviť súcit. Súcit je prejavom sily
človeka. To však ešte neznamená, že by sme mali byť slabí, alebo sa
vzájomne beztrestne opúšťať. Keď muž opustí svoju ženu, má to dôsledok. Stratí
zdroj. Žena opúšťa muža, keď je slabý a
necíti sa pri ňom v bezpečí. Ak sa chráni sama posúva sa smerom k mužskej
polarite, tým často na fyzickej úrovni trpia ako prvé jej reprodukčné
orgány. Ak muž ženu opustil a ona
zostane v ženskej polarite, bude síce svietiť, no nebude mať komu. Zdroj tvojho
svietenia potom zodpovedá tvojej intenzite a vie zaplniť teplom
a svetlom len taký priestor, ako si
si vedomá seba samej. Keď nemáš vytvorené hranice, ktoré dáva muž, tvoje svetlo
sa rozptyľuje a slabne. Žena sa doslova rozleje bez hraníc všetkými
smermi. Môže mať pocit, že stagnuje, nehýbe sa. Na druhej strane – každý muž postaví svojej žene taký veľký dom,
o akom vie, že žena dokáže svojím teplom zaplniť. Keď by ti postavil muž
malý domček, potom je domček odrazom toho, aký priestor dokážeš ty naplniť
svojim svetlom a teplom.
To znamená, že čím viac žena
vyžaruje tepla, tým viac motivuje muža?
-Áno.
Muž potom dostáva energiu pristaviť, nadstaviť, rozšíriť, zväčšiť, budovať.
Posúva hranice. Muž, ktorý má tendenciu posúvať hranice, zrkadlí žene, že je
schopná zatepliť a zasvietiť väčší priestor. To je vzájomná symbióza. Keď
ty už cítiš, že máš silu svietiť viac, vtedy nepotrebuješ mužovi nič povedať.
On sám príde rovno s tým – miláčik, pristavíme ešte dve izby. Alebo –
ideme stavať nový dom. Ty si vtedy povieš – aký múdry chlap, presne čo cítim,
on zariadi.
Musela
si mu niečo hovoriť? Musela si ho riadiť? Nie, lebo všetko funguje na
prirodzenosti, na inej úrovni. Problém je, keď to tak nefunguje. Keď
nerozumieme, že sme schaosení, že nevieme spolu vytvoriť spojenie, aby symbióza
pekne vo vlnkách harmonicky fungovala.
Tvoja
veľká arogancia a ignorácia je v tom, že sa pozrieš na chlapa –
noooo, ešte aj plat máš malý, hrozné, a ja by som chcela to, a také,
a také, a také… Princeznička, nárokuješ si, pritom, keď prídeš do
veľkého zámku, ani špajzu nezateplíš. Pyšná princezná. Príklady máme
v rozprávkach.
Mám teda prijať, že na viac nemám?
Veď sa môžem cítiť ako obeť…
-Byť
v prijatí a pokore, znamená, že si si vedomá, že v tejto chvíli máš
na prehriatie izbičky tri krát tri, a si vďačná za tri krát tri. Si vďačná
za to, že presne tvoj Ďuro prišiel a tri krát tri ti postavil. Bude vám
teplo, teplučko spolu v tri krát tri. Keď pridáš viac dôvery v život
a ženy tvojho rodu ťa ešte podporia, potom zateplíš aj šesť krát šesť.
Tvoj chlap príde s nápadom zväčšiť izbu. To je funkčný model, lebo je
v súlade s prirodzenosťou. Keď to tak nemáš, treba začať od seba.
Príčinu hľadaj v sebe a keď si žena, staraj sa o to, aby si viac
svietila a hriala. Pre muža je zdrojom energie žena. Muž je závislý na
žene v tom zmysle, že potrebuje cítiť, že je užitočný. Bez toho nemôže
konať. Užitočnosť je zdrojom jeho energie.
Dnes
sme v katastrofálnej situácii, lebo
vy ženy ste vonkajšími mužskými okolnosťami posunuté do toho – byť
rovnaké alebo lepšie ako muži. Slabý muž ťa tlačí – zarábaj rovnako. Keď
nezarábaš, nie si dosť dobrá pre neho, ale ty si chcela byť doma, vychovávať
jeho deti a svietiť mu ženskou polaritou. On zmätený vo svojich hodnotách
odchádza ďaleko z domu, vracia sa
len raz za týždeň, za mesiac. Za ten čas, čo odišiel ďaleko z domu,
zabudol, že žena je jeho zdrojom. Neskôr to môže pochopiť, vráti sa, ale načo
mu je taká utrápená žena, potrebuje sviežu… Keď si to neuvedomí, zabije aj
ju.
Keď
sa pozrieme na odchod chlapa od ženy z hľadiska budúcnosti, chlap si
vytvára takú karmu, z ktorej sa bude lízať veľmi dlho a bude musieť
prežiť veľa bolestí. V tomto zmysle ak sa žena, ktorú opustil muž, cíti
obeťou, je na tom lepšie ako muž, ktorý opustil ženu.
Počkaj, predsa nie je náhoda, že som
si pritiahla do života muža, ktorý ma opustil. Mám v tomto procese aj ja
svoj diel zodpovednosti? Či?
-Presne
tak. Z nejakých dôvodov si si pritiahla k sebe tohto muža, ktorý
dôsledky svojich krokov nevidí, nechápe. Príčina je však naozaj v tebe,
prečo si si do života pritiahla práve muža, ktorý ich nevidí a opustil ťa?
Pochopiť toto je tvoja karmická úloha. Nepochopíš, príbeh sa ti v živote opakuje.
Hodila si kameň, ten vytvoril kruhy a osud ti priniesol práve tvojho muža.
Nemohla si nesprávneho chlapa dostať ani omylom ako niečo pokazené. Mohol prísť
do tvojho života len taký muž, ktorý ti frekvenčne, rezonančne, v danej
chvíli zodpovedal. Čiže on ti zrkadlí nejakú tvoju nevedomosť, ktorú ty
nevidíš. Preto prišiel. Je darom pre teba a všetko, čo sa ti deje
s rozpadom partnerstva, môže byť výťahom, ktorý ťa dostane na vyššie
frekvencie vedomia, na svetlo kde je poznanie. Pochopíš, vyliečiš sa, zažiari
v tebe svetlo.
Príbeh
o medvedici je silný v tom, ako muž a žena tvoria pár a pár
by si mal byť na prvom mieste navzájom. Sľubujú byť spolu v dobrom i v zlom.
Strata integrity urobí zo sľubu iba prázdne slová. Funkčný vzťah funguje vtedy,
keď pre muža je žena na prvom mieste a pre ženu je jej muž na prvom mieste
a tak to aj zostane, keď oprídu
deti. Múdrym partnerom, ktorí cítia, toto netreba vysvetľovať, oni vedia.
Vieš mi povedať príklad
z praxe, ako takto funguje funkčný vzťah aj bez vysvetľovania, bez slov?
-Raz
mi moja žiačka rozprávala o tom, akú múdru starú mať a starého otca
mali. Ona to však pochopila až neskoro v dospelosti. Jej starí rodičia
vždy na nedeľu pozvali vnúčence na obed. Nikdy nepozvali svoje deti, vždy ale
vnúčence. Deti si užívali nedeľu bez detí a pre vnúčence začal rituál pri
obede starých rodičov. Starí rodičia
hrali pre ne divadlo: babka nabrala prvému dedovi polievku s najkrajšími
kusmi mäsa na tanier, potom nabrala vnúčencom, potom sebe. Dedo pozrel, zobral
svoju lyžicu a najkrajšie kúsky mäsa zo svojho taniera preložil babičke.
Potom babička ešte jeden najkrajší kúsok zo svojho taniera preložila do
dedkovho. Pozreli na seba – že dobre, pomodlili sa a jedlo sa. Moja žiačka
vraj dlho nechápala, prečo starkovia toto divadlo pre vnúčence hrali.
Až v dospelosti pochopila, že ich učili príkladom: pozrite sa, takto to
má byť. Oni im to ukazovali, nie hovorili. Až ju zamrazilo, keď pochopila, že úctu k partnerovi má v sebe vďaka
starúšikom. Samozrejme, potom nemala v sebe ani pohŕdanie mužmi, ktoré si
mnohé vy ženy nesiete. Babička totiž prejavovala úctu dedovi. Dedo dostával cez
jej úctu silu. Napríklad aj ísť do hory a rúbať drevo. Babka si zatiaľ
doma muškátiky pooberala, navarila, bylinky pripravila, periny vyvetrala…
„Makala“ celý deň a pripravovala, keď sa dedo vráti z hory, aby doma
bolo teplo, aby si oddýchol…
Prečo mi taký život nemáme?
-…
lebo sme hlúpi. Ohlúpli sme, stratili sme kompas. Stratili sme Boha. Stratili
sme vedomosť o tom, čo je správne, čo je božské a celistvé. Celistvé
je dokonalé. My však to celistvé hľadáme v nakupovaní, v spotrebe,
v hlúpostiach, a to podstatné nám odišlo z očí. Najprv sa musíme
vrátiť k podstatnému, nasmerovať rúčku kompasu správnym smerom a pustiť sa
ním. Potom pomaličky krok po kroku s veľkou úctou, rešpektom, pokorou
upratovať v sebe a dávať vecí na správne miesto. Krok po kroku. Potom
sa zmena prejaví vo všetkých oblastiach života.
Vyžaduje to však aj ochotu, chuť vidieť aj také veci, ktoré by sme
najradšej nevideli. Aj nelásku voči sebe, aj tlak, ktorý vytvárame na seba…
Všetko treba precítiť a naučiť náš mozog
vidieť.
Náš mozog nevidí?
-Náš
mozog je naučený vidieť len to, čo bol naučení vidieť. Ostatné vytesňuje
a nezobrazuje. Náš mozog v podstate permanentne halucinuje.
Permanentne vytvára reťazec halucinácií. Tú halucináciu, ktorú považuje na
základe informácií, ktoré dostáva cez päť zmyslových kanálov, ktorú
považuje za najpravdepodobnejšiu, vyhodnotí ako realitu.
Teraz
si napríklad všetkými zmyslami vyhodnotila, že sa rozprávame, ale je to
halucinácia. Tvoj mozog to nevidí, nemá žiadne receptory, ktorými by cítil,
vedel čokoľvek. On len spracováva dáta, ktoré dostáva cez oči, uši, nos, chuť,
hmat. Skús zastaviť zmysli a vnímaj, čo tvoj mozog vyhodnotí, akú realitu?
Vôbec žiadnu! Bude si len uvedomovať, že stále je nejaké vedomie. To, že máš
obrázky a vnímaš nejakú kvalitu a z toho vytáraš nejaký pocit,
je dôkazom toho, že halucinuješ. Toltékovia hovoria, že snívame. Snívame svoj
denný sen.
Za realitu považujeme to, čo dokáže náš
mozog zobraziť, a preto každý snívame svoj sen. Aj teraz zažívaš svoju
halucináciu, svojím spôsobom vnímaš moment, ktorý tu zažívame. Keby nás tu bolo
dvadsať a keby každý z nás mal popísať, čo sme tu zažili za poslednú
hodinu, tak by vzniklo dvadsať rozdielnych popisov. Boli by také rozdielne, že
ak by ich čítal niekto dvadsiaty prvý, povedal by, že príbeh sa odohral na
dvadsiatich rôznych miestach. To nebolo
v jednej miestnosti v jednom čase! Rozumieš? Preto každý jeden
z nás vytvára absolútne autentickú jedinečnú realitu. Deje sa tak od
narodenia, čiže náš neokortex, horná šedá mozgová kôra, je nepopísaný papier,
keď prídeme na tento svet, a my ho postupne zapisujeme. Už spôsob, akým
sme sa narodili a všetko, čo zažívame od prvého momentu, vytvára akciu –
reakciu, podnet. Na základe podnetu sa vytvára nová a nová štruktúra
sietí, prepojenie neurónov. Keď sa sieť sformuje, vidíme, myslíme na základe
impulzov, ktoré v neurónovej sieti bežia. Mozog každého jedného z nás
je jedinečný, neopakovateľný a neexistujú dve rovnaké neurónové siete.
V celom vesmíre neexistujú dve rovnaké.
Zodpovednosť za to, akú sieť vytvárame,
máme každý sám za seba. Potom vidíš, ako konáš a aké sú tvoje naučené reakcie,
akcie, podnety. Čím viac si reaktívna, tým viac len reaguješ na situácie, ktoré
prichádzajú zvonka. Čím viac si proaktívna, tým viac vieš, že ty vytváraš
podnety, na ktoré následne reaguješ. Ešte stále však máš možnosť sa rozhodnúť, ako budeš reagovať:
či zareaguješ napríklad na štyri jednotky v numerologickej mriežke, ktoré
hovoria o tom ako veľké máš ego spôsobom – „to je veľká katastrofa,“ alebo zareaguješ spôsobom: „wau, môžem
objavovať pravdivejší obraz seba samej a rozpúšťať ilúzie ega.“ Je to na tebe,
čo si vyberieš, ale vyberieš si podľa zdroja, frekvencie, akú máš práve ty.
Reakciu môžeš zvoliť len vtedy, keď ti prichádza energia zospodu,
z dolných energetických centier. Keď ignoruješ svojich predkov, potom sa
staviaš do pozície obete – no, som chudák, život je ťažký, idem skočiť z mosta.
Rozumieš? Čo teda treba urobiť? Obnoviť energiu koreňov! Liečiť si vzťah
s predkami a sebou samou. Neodkladaj to na inokedy, urob to teraz.
Rastieme spolu.
Mgr.Vladimír Červenák, DagmaRA Sarita Poliaková
