„Kde
sú silní muži?“ zaznela minulý mesiac otázka na záver rozhovoru
s etikoterapeutom Vladkom Červenákom. Odpoveď môžeme nájsť už aj sami vo
vzájomných vzťahoch a v tom, či a ako žena muža posilňuje dôverou
tak, aby sa potom mohla pri ňom cítiť v bezpečí a užívať si
lásku. Tento mesiac pozrieme do témy
ešte hlbšie a z inej strany, ako sa bežne pozeráme na dianie
v živote.
xxx
Pýtam sa „od podlahy“ – ako
ovplyvňuje ráno celý môj deň, ako ovplyvňuje pôrod celý môj život? Vidíš v
spojitosti?
-Vidím
a určite aj ty. Skús si len zobrať paralelu, že jeden tvoj deň je jeden
tvoj život. Počas jedného dňa dokážeš byť bdelá a vnímať, čo a ako
prežívaš. Vieš na to reagovať, vieš pochopiť a spracovať udalosti dňa.
V jednom dni všetko vnímaš jasnejšie, lebo je to kratší časový úsek
a v ňom dokážeš bdelosť udržať. To isté je v celom našom živote,
ale keďže ide o veľký časový úsek, mnohí nedokážeme udržať pozornosť
a najmä nevidíme súvislosti medzi tým, čo robíme a aké dôsledky potom
žijeme.
Takže
poďme k ránu. Keď sa ráno
zobudíš, prvých dvadsať minút určuje,
aký bude celý tvoj deň. V rámci
prvých dvadsiatich minút je vhodné naladiť sa na spojenie, vďačnosť, na pocit
radosti, šťastia, celistvosti. Naši predkovia začínali deň modlitbou. Príroda
ráno v čase tzv. brahmamurty (asi okolo štvrtej hodiny) sa začína
zobúdzať, vtáky spievajú, všetko silno vonia, všetko sa pripravuje na deň. Ak
pocit radostného očakávania dňa nemáš už od rána, zisťuj, kde je príčina,
v akom odpore sa nachádzaš, Nájdi odpor v sebe a uvoľni ho vedome na
tej úrovni, kde cítiš, že sa nachádza.
Či je to už na fyzickej, mentálnej, emočnej, energetickej alebo spirituálnej.
Skús inak, pretože nemusím vždy ráno
vedieť, na akej úrovni môj odpor sedí. Jednoducho sa zobudím, napríklad
s úzkosťou alebo s nedefinovateľným strachom a vôbec nie som
schopná riešiť nejakú úroveň.
-Práve
modlitba, ktorú mali hlboko v sebe naši predkovia, je tým nástrojom,
ktorým uvoľnenie môžeš urobiť na všetkých piatich úrovniach. Keď rannou modlitbou prejdeš a napriek
tomu cítiš, že nemáš také spojenie, aké by si chcela, odporúčam kalibráciu,
naladiť sa na vyššie ja a pýtať sa, či je tvoje spojenie stopercentné. Podľa otázok zistíš, ako si na tom a či
potrebuješ sa vnútorne čistiť. Toto učím v etikoterapeutickej škole
Advaita. Podľa otázok zistíš, ako si na tom a či sa potrebuješ vnútorne
čistiť. Čistením rozumiem hlboké uvoľnenie odporu. Môžeš sa opýtať aj to, na
ktorej úrovni tvoj odpor je. Keď si napríklad na fyzickej úrovni zablokovaná,
zaradíš si niekoľko ásan, relaxáciu, cvičenie na chrbticu. Vieš, že potrebuješ
rozhýbať telo. Keď zistíš odpor na emočnej úrovni, uvoľníš ho radosťou,
smiechom. Môžeš si zaradiť techniku vnútorného úsmevu alebo vedomý smiech. Keď si to takto nastavíš, cez vnútorné
kyvadlo dostávaš odpovede a vieš, čo treba urobiť, aby si mala svoje ráno,
svoj pôrod šťastný. Ak sa zobudíš šťastná, odpor je nulový, môžeš si pretrieť oči,
vstať a s radosťou ísť do dňa, do života.
A čo pôrod z pohľadu
etikoterapie? Je jedno, či prídem na svet prirodzeným pôrodom alebo cisárskym
rezom?
-Všetko
má svoje dôsledky. Pôrod i to, čo sme na úrovni fyzického tela geneticky,
ale aj epigeneticky. Vysvetlím epigenetiku. Pod ňou rozumieme všetko, čo si sa
naučila pozorovaním zvonka. Sú to vzorce od rodičov, spôsob komunikácie
i ich konania, teda to, čo si u rodičov videla a opakovala po
nich. Dieťa už pred narodením šesť týždňov veľmi jasne vníma matkine
nastavenia, pocity, myšlienky, vníma jej pohyby… Všetko toto sa prenáša na
dieťa a dáva impulzy do neokortextu. V ňom sa v šedej kôre
vytvárajú prepojenia neurónov a tie sú už modulované a vytvárané na
základe impulzov, ktoré prichádzajú z vonka. Keď sa dieťa narodí, všetko,
čo vníma do dvoch rokov veľmi intenzívne, vytvára základ neokortexu. Ten potom
určuje, ako sa budú ukladať ďalšie a ďalšie vrstvy, aká sieť neokortexu sa
vytvorí.
Vráťme sa, prosím, ešte
k pôrodu a môžeš sa dotknúť aj neplodnosti, o ktorej sme sľúbili
hovoriť v tomto čísle.
-V poslednom
čase som zachytil diskusie ohľadom cisárskych pôrodov aj na sociálnej sieti.
Mamička tam vychvaľovala cisársky pôrod a dokazovala jeho neškodnosť
v tom, že predsa má dve zdravé a životaschopné deti. Chvalabohu. No
hneď dodávam, že preferovať bez skutočne naliehavej potreby cisársky pôrod, je
hlboká ignorácia a nevedomosť. Prirodzený pôrod a všetko, čo sa
v tele matky deje, ovplyvňuje mozog i nervový systém dieťaťa. Prechod
pôrodnou cestou, prvotné stlačenie, spolupráca dieťaťa s kontrakciou matky
a spätne, že kontrakcia matky dáva impulzy do chrbtice dieťaťa a ono
sa začne vlniť… Všetko sú procesy, ktoré vytvárajú mozog. Každý jeden impulz je potom impulzom, aby sa
vytvárali nové a nové a nové spojenia. Vytvára sa tak celý reťazec
spojení od narodenia až do smrti.
Neplodnosť
mužov, prípadne váhanie mužov, či chcú alebo nechcú vlastné deti, súvisí
s prvým energetickým centrom, s prvou čakrou, ktorá sa viaže na rod,
rodinu, národ, finančnú hojnosť. Záleží od toho, z ktorého priestoru
pozeráme na život s dieťaťom. Ak muž rodinu a deti vníma
z priestoru odporu, bojí sa, nedôveruje životu, že dieťa, rodinu zvládne.
Bojí sa prebrať zodpovednosť za ňu. Toto sa môže diať na vedomej i nevedomej
úrovni. Muž, ktorý nemôže alebo nechce
mať deti, je zablokovaný na prvej čakre napríklad strachom zo zlyhania,
strachom z bezmocnosti… Tieto strachy už poznali jeho predkovia.
Zlyhávali v tom, že nevedeli svojim deťom zabezpečiť ochranu či výživu. Dnešní
muži sa potom boja, či uživia rodinu s jedným alebo viacerými deťmi
a radšej volia nemať, ako mať dieťa. Chcú si viac užívať pohodlný život.
Aj za tým je strach a slabosť.
My
sme však naprogramovaní pre šťastný život. Pokiaľ by sme neboli v odpore
a neupadli do pýchy, žili by sme v rajskej záhrade. Od narodenia až
po smrť by šiel život hladučko. Smrť by bola len opustením tela. Nič viac,
pretože sa prirodzene rozhodneš pre nové telo, inú sféru a inak.
Neplánuješ si bolesť, utrpenie, straty. Mám skúsenosť aj s narodením, aj
so smrťou. Vnímal som na vlastné oči, že
pôrod i smrť môžu ísť aj veľmi hladko, že vôbec v takýchto hraničných
situáciách nemusia byť problémom. Tieto skúsenosti máš i ty.
Áno, rodila som trikrát prirodzene.
Z môjho pohľadu je zaujímavý spätný pohľad na pôrod a život mojich
detí. Pri prvom pôrode som netušila, do čoho idem. Boli očakávania, radosť,
zvedavosť i strachy, dokonca aj moje zdravotné problémy. Druhý pôrod bol
najmä o strachoch z bolesti, tretí čistá radosť. Naň som sa vedome
sama pripravovala s tým, že určite je v mojom živote posledný,
a tak si ho v radosti užijem. Tak sa stalo, no najstaršie zomrelo
dieťa zomrelo v pätnástke. Vraj si smrť „naprogramovala“. Lekárka po pitve mi
povedala, že zdravotné problémy si priniesla z prenatálneho obdobia,
z vývoja embrya. Možno hovoriť o negatívnej karme?
-Smrť
tvojej dcéry nevysvetlíme. Ty sama si potrebuješ poskladať mozaiku vášho rodu
a v spôsobe i v súvislostiach životov teba a tvojich
predkov nájdeš vysvetlenie. Uvedom si však, že karmu tvoríme myšlienkami,
slovami i činmi. Každá jedna tvoja myšlienka je pohyb karmy. Všeobecne my
ľudia máme takú mienku, že karmu spôsobujú činy. Vnímame ju teda ako konkrétne
udalosti. „Aha, to je karma,“ povieme, keď sa ti niečo stane, najmä zlé. Všetko
medzitým však za karmu nepovažujeme.
Karma je všetko, i to dobré, i zlé, i to medzi nimi. Keď
hovoríme o dobrej karme, to je už vyšší level. Všeobecne totiž hovoríme
o zlej karme. To je všeobecný pohľad na karmu a musím povedať, že
veľmi povrchný – celý život nejako žiješ a potom sa ti to pri smrti nejako
materializuje. To je veľmi, veľmi
zjednodušený pohľad. Chcem ti povedať a iniciovať ťa do toho, že karma je
omnoho viac.
Počúvam a, prosím, povedz viac
o pozitívnej i negatívnej karme.
-Opakujem,
karmu vytvárame každou jednou myšlienkou, každým jedným slovom a každým
jedným činom, tiež precítením. To čo cítiš, je tiež vytváraním karmy. Aký pocit
vieš v sebe vyvolať – hnev, ignoráciu alebo pochopenie, súcit – tiež
tvoríš karmy. Karmu tvoríme pozitívnu aj
negatívnu.
Negatívna
ti prináša reťazec takých tvojich činov, ktorých dôsledky nakoniec odmietneš –
toto ja nechcem. Pritom odmietaš len to, čo si zasiala, čo si vytvorila. Je to
tvoje dieťa. Negatívna karma je teda tvoj odmietavý postoj k zasiatemu, a vzídenému,
a zožatému. To je negatívne.
Pozitívna
karma je taká, keď to, čo seješ, ti prináša radosť a si šťastná z úrody,
tešíš sa. To je pozitívna karma. Jedna aj druhá karma je výsledkom tvojej
práce, tvojho tvorenia, tvojho života.
Takže sme v neustálom kole
tvorenia vlastnej negatívnej alebo pozitívnej karmy. Je možné, že niekto
nevytvára žiadnu karmu?
-Od
karmy nie je oslobodená žiadna bytosť, ktorá sa vtelí. V Mahabarate (pozn.
indický spis) sa hovorí, že od karmy nie sú oslobodení ani bohovia, keď sa
vtelia a zostúpia do tela. Podliehajú zákonu karmy, ktorý je základným
zákonom hmoty. Hmota je niečo neskutočné v tom zmysle, že sa neustále
mení, ani na sekundu nezostáva rovnaká. To, akým spôsobom sa reťazec tvorenia
a premeny deje, je spôsob vytvárania karmy.
Svojím
žití vytváraš svoju vlastnú budúcnosť. Karmický zákon však hovorí, a staré
mystické školy to tak učili, že
najvýraznejšie sme ovplyvňovaní v živote tým, čím žilo v našom rode
dvanásť generácií dozadu. Preto je
napríklad dvanásť brán zasvätenia, dvanásť brán prechodu bardom smrti…
Na druhej strane si treba uvedomiť, že ty sama dnes ovplyvňuješ ďalších
dvanásť generácií po sebe, teda tvoje deti, vnúčatá, pravnúčatá, pra-, pra- až
do dvanástej generácie. Uvedom si, koľko to je ľudí! Čo o nich vieš?
Poznáš ich mená? Spomeniete si na nich v rodine? To sa ti vráti: vnúčatá
tvojich detí budú tvoje pravnúčence a už budú pramálo vedieť o tebe
rovnako, ako ty vieš pramálo
o starých rodičov tvojich rodičov.
Tvoje prapravnúčence možno už ani nebudú vedieť, kto si bola ty, ako si
sa volala, čo robila… a to je len štvrtá generácia.
Karmicky
však ovplyvníme najvýraznejšie ešte ďalšie generácie až po dvanástu.
Samozrejme, že ovplyvňujeme všetky a všetky aj nás ovplyvňujú od prvej
bunky, ktorá sa tu na Zemi objavila, ale
posledných dvanásť – to sme my dnes, budúcich dvanásť – to budú naši
potomkovia s tým, čo sme my zvládli alebo nezvládli v našich
životoch. Rastieme spolu.
Mgr.Vladimír Červenák,
DagmaRA Sarita Poliaková
