Leto je dobrou
príležitosťou v oddychovom režime nazrieť na svoje bludné presvedčenia,
pochopiť ich a rozpustiť. Samozrejme, najprv potrebujeme zistiť, aké bludy
si v sebe nesieme. Často sú totiž v tieni, sami sa niekedy k nim
nevieme priblížiť. Pošepkám však, že ak budeme sami seba správne počúvať, ak
budeme v priestore počúvania, keď si pýtame radu od niekoho, komu
dôverujeme, môžeme jasným pohľadom rozžiariť svoj tieň, svoje tiene
a vidieť očami i svojím vnútrom.
V rozhovore
s Vladimírom Červenákom, etikoterapeutom, sme si posvietili nielen na
bludy, ale ako je naším zvykom, šli sme
hlboko za ne a pozreli na ich príčinu príčiny. Viete, kde korenia?
V strachu. Keďže strach sídli v prvom energetickom centre, ak sa na
svet pozeráme z odporu, ovplyvňuje výrazne naše žitie. Sme odporní, sme
odporom naplnení, vidíme ho, a tak v bežnom živote ho často považujeme za
normálny. Zvykli sme si naň. Zabudli sme, že sme stvorení v dôvere pre
lásku a rast do celistvosti.
Je
schopnosť uvoľniť odpor a odpustiť užitočné pre zdravie?
-Schopnosť
uvoľniť odpor, schopnosť vzdať sa odporu, odpustiť sa prejaví na bunkovej,
biochemickej úrovni tým, že sa zníži záťaž imunitného systému. Odpustením
sa uvoľní tlak na biele krvinky,
limfocity CD45, ktoré nesú zaťaž odporu,
hnevu, uvoľnením odporu zvýšia svoju výkonnosť. Toto už dnes sú štúdiami
overené fakty. Človek naplnený odporom, ktorý nevie odpúšťať, je v stave
chronického stresu. Chronický stres je primárne v pozadí každého ochorenia.
Pozrime
sa na jeden častý jav, o ktorom často predpokladáme, že je
v poriadku. Je v poriadku trápiť sa? Napríklad nielen za seba, ale
i za druhého?
-Trápiť
sa znamená ubližovať si a je za tým dobré bludné presvedčenie, že keď sa
trápim, som dobrý človek. Príklad: ja som sa tak trápila – doleteli ste dobre?
Jak som sa trápil… Babenko, a čo ste sa trápili? No nič, len či ste
v poriadku. Pomohlo vám to trápenie? Nooo, čakala som, že sa ozvete. Bála
som sa o vás. Babenka však nerozumie, že
tým im prejavuje nedôveru. Preto sa nám nepáči, keď sa niekto za nás
trápi.
Posledná
veta z komunikácie odkryla koreň. Trápenie je výsledkom strachu. Strach je
dôsledkom nedôvery. Keď totiž nedôveruješ životu, bojíš sa o niekoho, na
kom si závislá, o koho stratu sa bojíš, tá bolesť, ten strach, ten
nepríjemný pocit, to je trápenie nezmyselné. Rovnako ako napríklad: pozri sa,
ako ťa milujem. Vidíš ten nožík, pozri, pichnem sa z lásky k tebe do
nohy… Pozri, akú veľkú bolesť si ja viem urobiť? Jak ťa ja veľmi ľúbim. To je
presne také isté, ako keď hovoríš – ja sa za teba trápim. Trápiť sa znamená
ubližujem si, pichnem sa nožom. Akoby tým, že si ublížiš, bol lepší svet. Nie
je, len o jedného trpiaceho je na svete viac, a navyše – treba ho
zachraňovať. Pichnutie nožíkom má jasné zdravotné následky. Trápenie rovnako,
len ich tak jednoznačne nevidno. Ak sa dlhodobo trápime, vieme sa utrápiť na
smrť. Túto vetu tiež často počuť a rovnako ako pri trápení i pri nej
je vhodné uvedomiť si, že čo myslím, hovorím i konám, má svoje
dôsledky.
Ako je to
s rozčuľovaním? Je jasné, že i rozčuľovanie vychádza z priestoru
odporu. Čo ním spôsobujeme?
-To
isté ako s trápením. Vnímaj, prosím, čo sa deje, keď niekoho rozčuľuje, že
sa niekto iný rozčuľuje. Čoho pribudlo, čoho je viac? Rozčuľuje ťa, že je jeden
rozčúlený na svete, ale namiesto jedného rozčúleného budú dvaja. To je výsledok
tvojho rozčuľovania, že on sa rozčuľuje. Vždy sa treba pozrieť na kauzalitu, či
je svet lepší po tom, čo si urobila, alebo horší. Keď pribudlo trpiacich, svet sa nestal lepším, len horším. Každý
ďalší rozčuľujúci či trpiaci, ktorý sa pridá, rozširuje rady rozčuľujúcich sa
alebo trpiacich. Čo bude rásť? Množina rozčúlených sa bude zväčšovať. Bude rásť stres v spoločnosti. Logicky aj
emocionálne je to úplný nezmysel, lebo to znamená, že jeden s narušeným
thorusom, energetickým polom, pripojí ďalšieho s naručeným energetickým
polom. Keď sú narušené naše thoroidálne polia, strácame schopnosť rozumieť si
navzájom i sebe. To vedie k nedorozumeniam a konfliktom a nakoniec k narušeným
vzťahom. Tak nám narušené vzťahy
zrkadlia narušené zdravie. Systém je prepojený.
Ako
toto môžem vyliečiť? Súcitom. Cítiš, že sa niekto trápi, ale neskočíš na jeho
nôtu a nedáš sa stiahnuť do odporu, prípadne do ľútosti. Zotrváš
v spojení, udržíš si vnútorný
pokoj, lásku – súcit, zostaneš svetlom, a tak trpiaceho môžeš zachrániť,
pomôžeš mu udržať sa v prirodzenom stave spojenia. Byť v spojení, je
prirodzené. Byť v odpore je neprirodzené, ale keďže my sme dlho
v neprirodzenom stave, tak ho považujeme za normálny. Privykli sme
niečomu, čo vôbec nie je prirodzené. To, že niečo trvá dlho, nie je dôvod, aby
to trvalo naveky.
Ako to môžem
zmeniť ja, nie on, ona, oni? Čo môžem urobiť, keď preberám zodpovednosť za svoj
svet?
-Zmenu
môžeš dosiahnuť uvedomením a praxou, potom vytrvalosťou. Vytrvať do konca
v priestore súcitu a lásky. Vytrvať však skutočne do konca, do smrti.
Keď celý život vytrváš, a päť minút pred smrťou to vzdáš s tým, nech
to parom berie, tak ťa parom vezme. Potrebuješ vytrvať až do konca. Čo je to
ľudský život? Z pohľadu Slnka len chvíľa. Vieš, koľko trvá platónsky rok? Presne 24925
rokov, je
doba obehu stredného svetového pólu okolo pólu ekliptiky. Z tohto pohľadu je ľudský život skutočne
len chvíľka, len jeden deň – my sme podenky. Žijeme z tohto pohľadu len
jeden deň. Slnko, keď pozrie, že si niečo nestihla v tomto živote, povie –
nevadí, urobíš zajtra. Sedemdesiatjeden rokov je jeden slnečný deň.
Keď
ty sa cítiš malá, potom ti je všetko veľké, dlhé a ťažké. Ale ty si
v skutočnosti bez hraníc. Tvoj duch môže obsiahnuť celý vesmír. Rozumieš.
Celý vesmír, v jednej ruke držíš jednu galaxiu, v druhej druhú. Na
periférii jednej galaxii je malá bodka, to je naše Slnko. Úplne niečo maličké
blízko Slnka je naša Zem. Kde si ty až? Malinkatá bodka. Pre teba potom je
všetko dlho a ťažko a zložito len preto, že sa stotožňuješ
s veľkosťou stosedemdesiat centimetrov, čo má tvoje telo. Pritom tvoje
telo aj tak pokope neostane. Ani nikdy
pokope nebolo. Drží spolu len silou tvojej vôle žiť. Vo chvíli, keď človek
stratí vôľu k životu, jeho telo zomrie. Duch však žil celý čas
v ilúzii, v blude, že je taký malý, aké veľké je jeho telo.
Čím
je pozorovateľ menší, tým sa budú vzdialenosť
a čas zdať väčšie. To, čo sa nám zdá ďaleko, alebo dlho, alebo že čas je
dlhý, tým pozorovateľ je menší. Medzi hviezdami meriame vzdialenosť
v svetelných rokoch a my si na Zemi tieto vzdialenosti ani nevieme
predstaviť. Predpokladám, že my si už nevieme predstaviť ani menšie čísla.
Napríklad deväťdesiat miliónov. Vieš si predstaviť? Čo keby si ich vyhrala?
Ukáže sa tvoj charakter, peniaze ho odkrývajú, a tak táto výhra môže byť nebo
alebo peklo. To je už ďalšia téma na rozhovor.
Zmenu však môžem
tu na Zemi dosiahnuť len vďaka telu a ako si povedal, uvedomením, praxou a
vytrvalosťou. Je teda telo pre mňa dôležité?
-Pre
teba veľmi dôležité. Veď to, čo cvičíš, spracovávaš, žiješ v tomto živote,
bude pokračovať v budúcom. Akú máš tendenciu v tomto žití, tak pôjdeš
aj potom. Na svojej rodine, ktorá buď upadala alebo stúpala, môžeš vidieť, ako
si na tom ty. Nie si totiž jej oddelenou časťou, si jej súčasťou, jedným
dôležitým dielikom. Čo zvládli tvoji predkovia, to môžeš rozvinúť o stupienok
vyššie. Čo nezvládli, to môžeš zmeniť.
Tieto postoje rodu vidno aj na tvojom materiálne. Ak rodina trénuje
spojenie, pribúda jej materiálna hojnosť. Rodina stúpa a každá ďalšia generácia
sa má o niečo lepšie. Materiálny svet má duchovnú podstatu, nie je
oddelený. Veľa ľudí na duchovnej ceste pohŕda materiálnou hojnosťou. Veľká
chyba. Pohŕdanie je totiž výsledkom odporu, je to extrémna nenávisť.
Ja však nie som
len fyzické telo. Ako mi ďalšie telá vysvetlíš ty?
-Fyzické
telo je najhrubohmotnejšia úroveň. Nad ním je mentálna úroveň, zmyslová
inteligencia – uvedomenie a súvislosti. Dokážeš piatimi zmyslami zbierať
informácie a tie spracovať do výsledného obrazu. Nad mentálnou úrovňou je
emočná, citová. Dokážeš cítiť a cez mentálne a fyzické dokážeš emóciu
prejaviť. Si cítiaca bytosť, dokážeš tak aj žiť, aj sa prejavovať. Vo všetkom –
v myšlienkach, slovách aj v činoch. Prirodzene sa práve vďaka tomuto
ľudia na ceste sebauvedomenia v istej chvíli stanú vegetariánmi. Tak sa to
udial aj zakladateľovi etikoterapie
MUDr. Ctiborovi Bezděkovi, aj mne, aj tebe. Stalo sa nám to z dôvodu
súcitu, nie preto, že by nám nechutilo mäso.
Niektoré
deti od detstva k nejedeniu mäsa inklinujú. Často aj z dôvodu, že
napríklad so zajačikom sa hrajú, hladkajú ho, vytvoria si citový vzťah
a potom ho nájdu na tanieri. Dospelí potom pristupujú ku klamstvu – pomelú
mäso na fašírky a – to nie je zo zajačika, jedz, môj. Dieťa stráca dôveru, ide
do priestoru odporu.
Ďalšia
úroveň je energetická. Si schopná pracovať s energiou. Či sa staneš
„bielym“ alebo „čiernym“ mágom, to určí tvoja mentálna kvalita: sebectvo alebo
súcit. Mág je bytosť ovládajúca energiu.
Keď
prejdeš energetickou úrovňou, si v spirituálnej úrovni, si v spojení
s Duchom. Ak si v spojení, nepotrebuješ prostredníka. Stávaš sa mystikom,
kým si v tele. Keď odídeš z tela a rozpustíš najväčšiu
a najsilnejšiu túžbu, to je túžbu mať telo, byť vtelená, opúšťaš sféru
bolestných vtelení, v ktorej zažívaš sama seba v dualite. Dualita
v tomto prípade znamená, že si na jednej alebo na druhej strane tej istej
energie – buď si žena, alebo muž. Cez telo spoznávame energetickú úroveň.
Vystúpenie z kolesa zrodení, je konečná fáza, keď opúšťaš sféru cítiacich,
duálnu sféru.
Vráťme sa do
duality, do tela. Čo sa deje teraz a čo potom? Prosím, aspoň jednoducho
načrtni.
-Dokončím
a zároveň vysvetlím. Keď vystúpiš z kolesa zrodení, nastupuješ do
sféry cítiacich bytostí, ale v zjednotení. Preto aj v mytológii
anjeli sú androidné bytosti. Také, ktoré už prepojili polarity a sú
bezpohlavné. Prepojili pravú a ľavú hemisféru, ich hemisféry spolupracujú,
nebojujú. Naše hemisféry, kým sa učíme byť cítiacimi, jedna je dominantná
a potláča druhú. Buď sme racionálni, logickí, alebo sme citoví, pocitoví.
Keď nespolupracujú tieto sféry, hemisféry, stále nám chýba protipól. Preto sa
rodíme do polárneho sveta, kde sme na jednej strane muž a na druhej žena
a len spolu vytvárame celok. Preto túžime po spojení, preto milovanie –
splodenie dieťaťa je príjemné, preto zážitok spojenia, celistvosti je božský.
Tantra.
To
isté milovanie, ale z priestoru odporu, je len zneužívanie tiel,
zneužívanie a použitie k sebauspokojeniu
jeden druhého. Ak toto pochopíš, vieš, že nie je dôležité, čo robíš, ale
z akého priestoru to robíš. Či vychádzaš z priestoru spojenia, alebo
odporu. Výsledok bude úplne iný, hoci robíš to isté.
Naše telá sú teda
v dualite. A vedomie?
-Áno,
v našom svete je všetko duálne. Muž a žena. Svetlo a tma. Dobro
a zlo. Plus a mínus… Naše telá sú teda v duálnej sfére, ale
ľudské vedomie je jedno a vtedy si uvedomuješ, že mentálne je ponorené
v jednote a fyzické koná v dualite. Úplne inak konáš, keď to
nevieš. Keď to nevieš, konáš zo strachu. Strach je potom hnacím motorom. Úplne
inak však konáš, keď to vieš. Vtedy všetky tvoje činy sú čistý súcit. Sú to
činy lásky k sebe aj iným. Je to úplne iná kvalita života. Úplne iné
žitie, lebo si láskavý človek. Jeho svätosť Dalajláma hovorí, že jeho
náboženstvom je láskavosť. O tom môžeme hovoriť na budúce. Rastieme spolu.
Mgr.Vladimír Červenák, DagmaRA Sarita Poliaková
