August nás preniesol do láskavosti,
o ktorej jeho svätosť Dalajláma hovorí, že spolu so súcitom sú jeho
náboženstvom. Ak sa pozrieme do histórie, nájdeme veľa známych osobností, ktorí
práve láskavosť považovali za najvyššiu cnosť.
Charlie Chaplin, britský
herec a filmár, napríklad vo svojej dobe tvrdil: „Príliš veľa myslíme a
príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum
potrebujeme láskavosť a miernosť. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.“
Etikoterapia je približne
rovnako stará ako tento citát, má takmer sto rokov, vychádza
z univerzálnej múdrosti premietnutej do pozemského života človeka
a jeho vzťahov.
Rozhovor o láskavosti sme
sľúbili v minulom čísle Vitality, a tak sa jej dotýkame aj
v rozhovore o tieňoch
a o práci s nimi. Nech sa páči:
Ako sa prejavuje láskavosť vo vzťahoch rôznych generácií
ľudí?
-Láskavosť je v každej
dobe a u každého človeka jednou z možností, ako prejaviť pokoj
a lásku k všetkým a všetkému. Niekedy je zreteľná a potom
hovoríme, že to je láskavý človek, láskavá doba… a vnímame, že za
láska-vosťou stojí láska. Niekedy je
schovaná v tieni, teda sa neprejaví, lebo ju nechceme alebo bojíme sa ju
prijať a prejaviť. Za takýmto správaním môže byť strach zo zranenia,
odmietnutia či opustenia.
Pozrime sa na vzťahy medzi
generáciami cez pohľad na zemskú
energiu. Keď táto energia klesá,
starí ľudia sú vedomejší, ich múdrosť je vo veľkej úcte, majú rozhodujúce
slovo. Máme to aj v jazyku, a tak vieme, že kedysi vládli
starešinovia, rozhodovala rada starších.
Iná situácia je, keď zemská
energia stúpa. Vtedy sa mladí ľudia rodia vedomejší, múdrejší ako ich rodičia.
V tomto je však pre mladých pasca, že upadnú do pýchy a začnú rodičmi
pohŕdať. Starí ľudia v ich očiach strácajú úctu a rešpekt, sú podľa
mladých akoby nevedomí. Životná lekcia pre mlaď je však v tom, že rodičom
treba prejaviť úctu a rešpekt za dar života. Len tak môže človek rásť. Ak mladí idú do pohŕdania,
padajú frekvenčne ešte nižšie, ako sú ich rodičia. Z mnohých našich
rozhovoroch už vieme, že pohŕdanie je negatívna emócia a ovplyvňuje
zdravie toho, kto pohŕda.
V súčasnosti je
jednoznačne dokázané, že je priama súvislosť medzí zdravím a tým, aké má človek
vzťahy. Dobré, láskavé, láskyplné vzťahy neznamenajú, že sme s každým
človekom blízki, ale znamenajú, že máme otvorené srdce a nedržíme
v sebe ľútosť, krivdu, nenávisť, zlosť a ďalšie zdravie poškodzujúce
myšlienky. To však neznamená, že nevieme nastaviť hranice susedovi či deťom.
Povedali sme, že aj láskavosť môže byť v tieni. Čo je to
vlastne tieň a ako ho možno odhaliť vďaka etikoterapii?
-Etikoterapia je napríklad
aj metódou, ako vidieť do toho, čo nás po nociach máta, straší, voči čomu sa
vymedzujeme, pred čím utekáme. Teda dáva možnosť pozrieť sa do vlastných tieňov
a vedieť s nimi pracovať. Ľahko sa povie, ťažšie robí, ale nikdy sme
netvrdili, že vďaka etikoterapii rýchlo a ľahko všetko vyriešime.
Etikoterapia je hlbinná metóda, je to archeológia duše, a tak postupne
odkrývame jednu vrstvu za druhou a z jasne prejavujúcich sa konaní,
informácií ideme do jemnejších a hlbších vrstiev ľudskej bytosti. Veľa
ľudí sa však bojí pozrieť do vlastnej duše, boja sa spoznať a pochopiť
vlastné tiene.
Vďaka etikoterapii však
môžeme porozumieť vlastnému systému. Môžeme porozumieť tomu, ako fungujeme, ako
fungujú vzťahy, ako funguje fyzická, mentálna, emočná, energetická a
spirituálna úroveň. Keď dosiahneme a spojíme všetkých týchto päť úrovní,
dosiahneme stav celistvosti.
Ako viem, napríklad podľa pocitov, že som dosiahla celistvosť?
-Ak vedome spoznávaš samú
seba a robíš niečo pre toto spoznanie, už i cesta do celistvosti ti
dáva odpovede cez energetické centrá, cez čakry. Vnímaš, ako rastie tvoja
dôvera, radosť, sila, láska, tvorivosť a v treťom oku, tzv. Horovom
oku, ako sa prehlbuje múdrosť vidieť vlastné vnútro. Dve oči sa totiž pozerajú
smerom von, doprava, doľava, hore, dolu. Dve oči sú upriamené von. Tretie oko,
keď sa aktivuje nebeskou energiou zhora a zemskou zdola, keď sa človek
dokáže uvoľniť na všetkých piatich úrovniach a prestane vytvárať protitlak,
teda prestane zemskú energiu tlačiť nadol, späť do zeme, ona vystúpa. Hovorí sa
jej kundalíny energia. Vtedy sa všetky energetické centrá zharmonizujú, naše
torodiálne pole je harmonické, celistvé. Naše informačné pole má informácie
o celom vesmíre. To je základ hermetickej vedy – čo je hore, to je dole,
čo je v mikrokozme, to je v makrokozme. Kto spoznáva seba, spoznáva
celý vesmír cez seba. V malom jadre je informácia o celku tak, ako
v maličkom semiačku je informácia o celom veľkom strome. Mystici
hovoria, že tí ľudia, ktorí hľadajú mimo seba, veľa rokov budú hľadať
a ťažko budú nachádzať. Kto sa obráti do vnútra, nájde v ňom základný princíp
vesmíru a pochopí svet. To sa môže diať, keď sa otvorí tretie oko, tzv.
Horovo oko. Vtedy nastane rozpoznávanie pravdy, manifestácia múdrosti
a schopnosť žiť v cnosti. Ide najmä o dve cnosti. Základná je
úcta k životu vo všetkých jeho prejavoch, druhá láskavosť. Korunou celej
tejto cesty do celistvosti je schopnosť menej myslieť a viac žiť, keď už
vieš zažívať pocit celistvosti, úplnosti, naplnenia, keď naučíš svoje telo
tento pocit zažívať, keď žiješ v advaite, nie v dualite.
Objasni, prosím, slovo advaita.
-Advaita je najstaršia
filozofia na Zemi. Je to ne – dvojnosť. Dvojný – duálny je vonkajší svet, nie
ten vo vnútri. Keď sa pozrieš na dvojnosť cez úrovne tela, na fyzickej
a mentálnej ešte prežívaš dvojnosť, tiež emočná je dvojná, lebo prežívaš svoje
emócie i reaguješ na emócie tých druhých. Energetická úroveň je neduálna,
čiže na nej sme už prepojení. Je to jedna súvislá energia, ktorá nemá hranice
a tu tvoríme vlastnú realitu. Tam, kde si v energetickom prúde, kde
si v kvete života a hovoríš životu áno, si proaktívna bytosť. Si
tvorivá, autentická bytosť, a preto si boží tvor zameraný na to, čo chceš,
lebo si režisérkou aj scenáristkou života. Chceš, čo môžeš, a čo môžeš,
môžeš preto, lebo to nie je v rozpore či v protiklade s tvojimi
záujmami a záujmami niekoho iného. Morálka, správnosť je vtedy definovaná ako
správanie, voči ktorému nenamieta nič vo mne ani mimo mňa. Človek, ktorý má
prepojených všetkých päť úrovní, na energetickej úrovni nežije dualitu, ale
advaitu, celistvosť a je si vedomý, že na energetickej úrovni je vesmír
prepojený a jedným živým organizmom. Teda
otázka – kde je život? – je nesprávna. Správna znie: „Kde nie je život?“
Také miesto vo vesmíre z pohľadu advaity neexistuje, lebo naše vedomie je
prítomné všade. Otázkou je, či ho obsiahneme.
Povedz teda viac o láskavosti i o tom, ako môže
byť v tieni.
-Láskavosť si často mýlime
so slabosťou, vytesňujeme ju a nie sme schopní ju potom ani žiť. Veľa
ľudí, ktorí sú v chronickom strese a teda v trvalom odpore, vníma láskavosť ako
slabosť. Prečo je to tak? Dotlačení
životnými situáciami a skúsenosťou, že pokorní,
spolupracujúci, ochotní podeliť
sa, myslieť aj na iných sú v situáciách, keď už nevidia inú možnosť. Keď sa
poddávajú tlaku, keď sa vzdávajú, opúšťajú sa. Majú skúsenosť, že láskavosť je
úniková stratégia, ktorou možno uniknúť zo situácie, ktorá je nekomfortná. Snažia sa udržať sa v komfortnej zóne a z
tej nekomfortnej unikať. Častou stratégiou
takto slabých ľudí je ústupčivosť a z
nej vyplývajúca ochota na spoluprácu,
zdieľanie. Preto potom aj láskavosť iných posudzujú rovnakým metrom a
vnímajú ju ako slabosť. Ako však vždy,
aj tu záleží na priestore, v akom sa človek nachádza. V priestore odporu,
vzdoru, v priestore, kde hovoríme áno smrti a nie životu, je to prejav sebaklamu, klamstva. Preto takáto
láskavosť vyznieva neúprimne, je zjavne
predstieraná, naučená. Takýto človek si
neuvedomuje, že jeho láskavosť je z pozadia ovládaná strachom z bezmocnosti,
strachom z odmietnutia či opustenia. Strach v pozadí má v tieni.
Skutočná láskavosť vychádza z priestoru spojenia, z priestoru
dôvery. Z priestoru hlbokého vnútorného spojenia, ktorého prejavom je
neochvejná dôvera v život, teda jasné áno životu. Človek v priestore spojenia zažíva hlbokú
existenčnú dôveru v život, a preto životu vo všetkých jeho prejavoch
prejavuje úctu. Z hlbokej úcty k životu
vyplýva tichá vnútorná radosť a sila.
Sila žiť, vôľa konať, tvoriť. Takýto človek, sa stáva hlboko súcitnou bytosťou,
cítiacou v sebe hlboké spojenie s existenciou. Produktom tohto spojenia je, že
manifestuje svoju podstatu, prirodzenosť ako tvorivá sila vesmíru, nadaná
schopnosťou milovať, spájať sa a tvoriť.
Jeho láskavosť je jasná a hrejivá, je prirodzená a úprimná.
Všetci máme možnosť zvoliť
si cestu, na ktorej buď postupne umŕtvujeme svoju citlivosť, strácame schopnosť
cítiť lásku a prejavovať ju láskavosťou,
alebo si zvoliť cestu, počas ktorej schopnosť cítiť kultivujeme, rozvíjame a
rastieme tak do netušených rozmerov ľudskosti, človečenstva. Dávni toltékovia hovorievali svojim deťom
príbeh o tom, ako každý človek je podrobený skúške. V
srdci človeka žijú dvaja vlci – Láska a Nenávisť. Bojujú o dušu človeka. Ktorý
z nich zvíťazí v tebe? Ten, ktorého živíš.
Láskavosti sa môžeme
naučiť, prvoradé je rozhodnúť sa ísť cestou jej kultivácie. Potom celý vesmír
nás podporuje, aby sa takýto zámer naplnil.
Daj si zámer denne preukazovať láskavosť
v najrozličnejších situáciách. Večer si pripomeň, kde sa ti to podarilo.
Poďakuj za vytrvalosť, za silu pokračovať a ďalší deň hľadaj nové možnosti, ako
láskavosť prejaviť. Je v poriadku, že
spočiatku ti to bude pripadať ako narežírované, málo spontánne. Pokračuj a
vytrvaj. Čoraz viac z teba prameň
láskavosti bude vyvierať silnejšie, až sa zmení na silný prúd lásky, ktorým
budeš dýchať, ktorý bude cítiť v každom tvojom slove, pohľade i čine.
Urob to hneď teraz, rastieme spolu.
Mgr.Vladimír Červenák,
DagmaRA Sarita Poliaková
