Vzťahy, vzťahy, vzťahy. Kam sa
pohneme, tam riešime, liečime, vnímame, vidíme… vzťahy. Vzťahy iných
k nám, vzťahy nás k iným, my vo vzťahu k svetu, svet vo vzťahoch
k nám, výrazne svitá aj na časy vzťahu k sebe samému. Ako súvisia naše
vzťahy s etikoterapiou? Veľmi intenzívne. MUDr. Ctibor Bezděk, zakladateľ etikoterapie,
v 30. rokoch minulého storočia definoval etikoterapiu ako metódu, ktorá
vidí príčinnú súvislosť medzi ochoreniami ľudí a kvalitou ich vzťahov. Všetkých.
V tom čase hovoril, že príčinou chorôb sú narušené vzťahy a udržanie
si zdravia podmieňoval životom v súlade s etickým žitím,
v súlade s božími zákonmi. Čo zadefinoval v minulosti, rozkódovávame
aj v prítomnosti.
Otázky okolo vzťahov sú všade okolo nás, odpovede tiež hľadáme
vo vonkajšom svete. Je to v poriadku. Najmä dovtedy, kým sa naučíme stíšiť
a dovolíme odpovedi, aby sa vynorila v nás. Otázky sú však
vynikajúcou možnosťou, aby sme cez ich zadefinovanie, uvedomenie či vyslovenie
nahlas našli odpoveď sami v sebe. Často totiž vyslovená otázka už nesie
v sebe aj odpoveď, prípadne nahlas vyslovená otázka je kľúčom pre ďalšieho
človeka k jeho ďalším otázkam i odpovediam.
Takže sa pýtam, pýtaš, pýtame, pýtajú… do februárovej Vitality
som vybrala najčastejšie otázky, ktoré zaznievajú na rôznych našich stretnutia
s etikoterapiou, odpovede píšem tak, ako sa vynorili.
Ako byť ženou?
-Otázka zaznieva najmä z úst žien, ktoré vnímajú, že majú
mužské spôsoby myslenia, hovorenia i konania, že sú nastavené okamžite
riešiť situácie, že sú generálmi vo svojich rodinách, že rýchlo vedia nájsť
východiská, že potrebujú opraty vzniknutej situácie držať v rukách, že
potrebujú kontrolovať, konať, rozhodovať, že všetko alebo skoro všetko vedia
vyriešiť samé bez pomoci svojho partnera, lebo on nevie, nemôže, aj tak by to
neurobil, je lenivý a vidí len gauč a televízor. V jednom
prípade. V ďalšom kamarátov, v ďalšom závislosti, v inom
frajerky… Ako byť v tejto situácií ženou, keď to neviem? Nepomáhajú dlhé
či krátke sukne, dlhé vlasy – aj tak sa v nich necítim komfortne, radšej mám
nohavice. Pritom už vnímam, že potrebujem niečo zmeniť. Vnímam, že táto
situácia mi už nevyhovuje, ale ako ju zmeniť. Veď ešte aj to, že z každej
strany počúvam, že musím byť ženou, vílou, kňažkou, kráľovnou… ma deprimuje.
Ako však byť ženou?
Milá žienka, môžem ťa na ceste k objavom tvojej ženskosti
inšpirovať, konkrétne kroky v súlade s tým, ako ich budeš vedieť
slobodne urobiť, urobíš ty. Už však vieš, že nespokojnosť s danou
situáciou, bezmocnosť, dokonca ani hnev či tlak na seba ti nepomáhajú. Poďme spolu urobiť malé kroky,
ktoré ťa môžu podporiť. Veľké budeš robiť sama.
Ak si doteraz sledovala vo Vitalite naše rozhovory
s etikoterapeutom Vladimírom Červeníkom, už vieš, že na situácie sa môžeš
pozerať z dvoch priestorov. Z priestoru odporu
alebo z priestoru spojenia. Teda máš na výber, či sa na svoj
príbeh pozrieš z priestoru odporu,
teda z priestoru nedôvery, s ktorou sú spojené strachy, negatívne
pocity, bezmocnosť, ľútosť, bludy či prázdnota a závislosti alebo sa pozrieš
naň z priestoru spojenia, teda dôvery, s ktorou sú spojené
sebavedomie, radosť, sila, pokoj, múdrosť, pocit celistvosti. Toto máš vo
svojich rukách výhradne ty. TY!
Ak si v nedôvere v priestore odporu, potom vidíš
problémy, trápenia, ťažkosti, dôvody na sťažnosti, zamotávaš sa do negativity,
život je ťažký, osud neprajný. Nádych, výdych, zastav sa a uvoľni. Potom
môžeš zmeniť priestor nedôvery a malými krokmi v sebe prejsť do priestoru
dôvery. Ako? Napríklad: spočítaj si svoje požehnania. Obrovským požehnaním je
to, že si sa narodila, že ty a tvoji predkovia ste zvládli mnohé nástrahy,
epidémie, morové obdobia, že ste to dali a ty si tu. Predstav si, koľkí
predkovia stoja za tvojím dnešným životom. Sila, však. Poďakuj teda predkom,
rodičom i sebe. Žiješ a máš vôľu konať. Ďakujem. Ospravedlň sa
predkom, rodičom i sebe za všetko, čo si vedome alebo nevedome im
i sebe spôsobila svojou nespokojnosťou, neprijatím seba takej, aká si,
a popros o odpustenie ich i seba. Pre tvoj pokoj, pre tvoju
spokojnosť a cestu do dôvery je to dôležité. Odpúšťam, a tak sa
púšťam potreby trestať nedôverou seba aj iných.
Cítiš, ako rastie tvoja sila? Bingo. Máš prvé kroky k prijatiu seba
samej v priestore dôvery za sebou. Z času na čas si zopakuj toto
cvičenie. Najmä vtedy, ak sa budeš opúšťať, ak pôjdeš s energiou dole
a budeš sa cítiť odpojená od výživy svojho rodu, od zdroja. Napojením na
predkov cez vďaku a odpustenie sa napájaš znovu na všetko, čo je v tvojom
rode výživné, liečivé, správne, silné. Napojením na ženy svojho rodu cez
odpustenie a vďaku ideš do svojej ženskej sily a získavaš ich
podporu. Tieto kroky však potrebuješ urobiť sama. Do určitého kroku ťa síce
môžem viesť ja, ale aj terapeut, lektor, dula, ktokoľvek, komu dôveruješ, ale
nakoniec nájdeš tie najsprávnejšie odpovede, ten najsprávnejší smer v sebe.
Tvoje objavy s wau, cvak, aha v stíšení, v samote,
v rozhovore s priateľkou či na seminároch sú tie najsilnejšie. Sú
tvoje.
Keďže si sa pýtala, ako byť ženou a prvé kroky do ženskej
polarity už máme za sebou v predchádzajúcich vetách, teraz odpoviem slovami
Vladimíra Červenáka – svieť a hrej. Nič viac a nič menej. Uvedom si
svetlo, ktoré máš v sebe. Máš ho, dôveruj. Ak si ho chceš ešte viac
uvedomiť, nacíť sa na svoj solárny plexus, slnečný pletenec v oblasti
bruška a predstav si, ak si vizuálny typ, alebo precíť, ak ti zatiaľ
predstavivosť nefunguje, ako sa zo slnečného pletenca svetlo rozlieva do celého
tvojho tela a ty žiariš. Žiariš v sebe a vôbec sa nepotrebuješ
starať o ostatné. Si svetlo. Si teplo. Užívaj.
Užívaj. Netlač na seba, že musíš byť ženou, vílou, kňažkou,
kráľovnou… No a čo, že si iná. Si
svoja! Prijmi sa v tejto chvíli taká, aká si aj so svetlom a teplom
vo svojom vnútri a dovoľ si plynúť. Ženská sila je v prijatí, svetle
a teple.
Ako byť mužom?
-Otázka zaznieva najmä z úst mužov, ktorí cítia, že majú
ženské spôsoby myslenia, hovorenia i konania, že sú nastavení skôr na
nerozhodnosť, že sa boja jasne a pritom láskavo nastavovať hranice. V
tomto prípade dôverujem mužovi a doplním odpoveď na otázku – ako byť mužom – slovami
Vladimíra Červenáka: „Naše telá sú vytvorené z vibrujúcej energie tak, ako je z energie
všetko hmotné. Celý hmotný vesmír je rotujúca vzájomne prepojená energia.
Energia rotujúca v špirále do nekonečna. Toto energetické pole zároveň je
nositeľom informácie, je živým energoinformačným poľom.
Veľmi dobre rozumieme fyzikálnym zákonom a tým, ktoré sa týkajú z nášho
pohľadu neživej prírody. Zákon zachovania energie, rezonančný zákon, zákon
príťažlivosti… Zabúdame však, že sme súčasťou týchto zákonitostí, a teda na hmotnej
úrovni sme z tej istej energie a platia na nás tie isté zákony.
V duálnom svete má energia dva póly, označujeme ich ako + kladný a –
záporný pól. Ak si predstavíme špirálu, jej pravotočivá časť sa bude zaťahovať
a vytvorí lúč, v ktorom je energia vysoko koncentrovanou silou. Na tomto
princípe funguje napríklad gama nôž alebo rezanie vodou. V prírode poznáme
tornáda alebo vodné víry. Týmto spôsobom sa energia pohybuje v našej ľavej
(mužskej) hemisfére. Preto ľavá hemisféra umožňuje lineárne myslenie, sledovať
reťazec logických následností, umožňuje jednobodové sústredenie. Muži prevažne
myslia touto hemisférou. Energia v mužskom tele podlieha pravotočivej rotácii,
preto sú aj svalové tkanivá muža pevnejšie. Má väčšiu fyzickú silu. Muž sa
dokáže sústrediť na jeden bod ľahšie, jeho energia je zameraná na dávanie. Pri
pohlavnom akte, keď má dôjsť k splodeniu a pokračovaniu života, telo tuhne a
dáva.
Opačná, ľavotočivá polarita sa stále otvára, rozširuje. Zodpovedá jej
pravá, ženská hemisféra, ktorá umožňuje vnímať veci z nadhľadu, myslenie
prebieha asociatívne, kreatívne. Umožňuje uvoľnenie. Vďaka nej sme schopní nadhľadu,
empatie, vytvárať sociálne vzťahy. Telo ženy je vytvorené ľavotočivou energiou,
preto je hebké, jemné. Aby žena ľahko otehotnela, musí byť otvorená, uvoľnená.
Pôrod tiež prebieha ľahšie, ak je telo ženy uvoľnené.
Muž a žena, ľudské bytosti, ktoré sa narodili do duálneho sveta polarít,
predstavujú dve polarity jednej energie. Špirálu života, ktorej jedna strana sa
zatáča do lúča (mužská polarita) a druhá
sa otvára ako kotúč do nekonečna (ženská polarita).“
Keďže si sa pýtal, ako byť mužom, odpovedala som ti slovami muža.
Z môjho ženského pohľadu, aby som sa pri tebe cítila ako pri mužovi
bezpečne a príjemne, potrebujem ti dôverovať, zároveň cítiť, že aj ty dôveruješ
mne, že mi vytváraš bezpečný priestor, aby som mohla byť ženou a dovolila
si pri tebe nielen žensky rásť, ale robiť možno aj chyby, aj hlúposti, aj byť
roztopašná, aj chrápajúca, nielen chápajúca, aj vážna, aj tichá, aj nevrelá so svojimi
cyklami, aj prítulná a odovzdaná. Pre mňa je vzťah muža a ženy koleso
spojenia v radosti, dôvere, láske a múdrosti a keďže sme stále
v duálnom svete, jeden z nás dáva, druhá prijíma, jeden drží hranice,
vytvára ochranu, druhá svieti a hreje. S radosťou ti budem svietiť,
aby si nás mohol viesť. Som kráľovná a ty si kráľ. Až teraz.
Rozumieš, milá žena, milý muž, že kráľovnou a kráľom sa stávame až
vtedy, keď pochopíme, odpustíme, poďakujeme, dozrieme a vyrastieme spolu
do spojenia. Jednoduché, však?
A čo dotyky, objatia vo vzťahoch?
-Dosť často počúvam na seminároch či sedeniach, že si nepamätáme z detstva objatia
a dotyky od svojich rodičov. Potom ako dospelí konštatujeme, že
v detstve sme boli odmietaní, že nás rodičia nemilovali, nechceli, že si
pamätáme len chlad medzi rodičmi… Znovu sa zastav, človeče. Nádych, výdych
a uvedom si, že nič nie je náhoda. Ani ty si sa nenarodil svojim rodičom
náhodou.
Skúsme všetko otočiť. Čo keď si ty prišiel na svet s koreňovým vzorcom strachu z odmietnutia
a ten sa potreboval aktivovať v detstve? Čo ak rodičia mali snahu sa
k tebe aj priblížiť, no ty si vystavil zo strachu z odmietnutia stenu
a radšej si ty ich nepustil k sebe bližšie, odmietal si ich?
Nedovolil si rodičom natiahnuť k sebe ruky, nedovolil si objatia. Že sa ti
to stále ešte deje aj v dospeláckom živote? Si celkom ako tvoja mama, si
celkom ako tvoj otec. Vylieč svoj koreňový vzorec zo strachu
z odmietnutia, alebo zo zlyhania, alebo z opustenia. V rozhovoroch
s Vladimírom Červenákom sme mnohokrát hovorili o strachoch
a o ich spracovaní v sebe. Nájdeš v starších číslach Vitality či
na stránke Advaity.
Momentálne mi v súvislostí s objatím napadá meno jednej
terapeutky, s ktorou som absolvovala nielen sériu rozhovorov, ale aj
semináre na tému pevné objatie. Jiřina Prekopová, česká psychologička, ktorá
dlho žila so slovenským manželom v Nemecku, momentálne je jej domovom
Praha. Je autorkou teórie pevným objatím, autorkou mnohých kníh. Prvú vydala vo
svojich 59 rokoch s názvom Malý tyran, poslednú vlani na svoju
deväťdesiatku. V nej napísala: „Som
stále v pohybe a neustále nádejeplná. Stále niečo robím, pretože mi
to robí radosť. Ale tiež rada odpočívam a užívam si život. Učím sa
pokore.“ Rozumieš? Deväťdesiatročná žena. Ešte pridám slová, ktoré mi povedala
v jednom rozhovore: „Prvým dôležitým
krokom je uvedomiť si situáciu, ktorá
nás bolí. Druhým – treba
vybudovať mostík od bolesti, ktorá zostala v človeku. Bolesť totiž nejde
zabudnúť alebo vygumovať. To sa nedá. Treba ju transformovať do
zmieru a do radosti. Len tak môžeš veci vyriešiť.“ Už len dodávam –
rastieme spolu.
Mgr.Vladimír Červenák, DagmaRA Sarita Poliaková
